Európa sa bojí o euro. Val za miliardy ho stabilizoval

Eurozóna sa bojí. Strach zo šírenia gréckej nákazy a prepady hodnoty eura ju už prinútili prijať razantné rozhodnutia. Po maratóne nočných rokovaní ministri financií v pondelok nadránom vyhlásili, že na pomoc problémovým krajinám eurozóna vyčlení ďalších 440 miliárd eur.

11.05.2010 06:39
euro, bankovky, peniaze Foto:
Ilustračné foto
debata (14)

Súčasne 60 miliárd bude držať v rezerve Európska komisia a 250 miliardami eur prispeje Medzinárodný menový fond. Na záchranu spoločnej euromeny tak bude pripravených 750 miliárd eur. Je to suma porovnateľná s pomocou finančným trhom po kolapse banky Lehman Brothers, ktorý odštartoval finančnú krízu. O tom, akou sumou na balík prispeje Slovensko, je podľa ministerstva financií ešte predčasné hovoriť.

Kto neplní Maastrichtské kritériá
Maastricht - plnenie Kto neplní Maastrichtské kritériá

(kliknutím zväčšíte)

„Rokovania stále pokračujú. Pomoc však nebude financovaná výhradne hotovými peniazmi, ale aj formou štátnych záruk za pôžičky,“ povedal štátny tajomník ministerstva financií František Palko. Slovensko na schválenú pomoc pre Grécko prispeje 816 miliónmi eur, čo je 1,03 percenta z celkovej sumy pomoci od eurozóny. Ak by sa rovnakým kľúčom delila pomoc aj pri záchrane ďalších krajín, Slovensko by muselo nájsť 4,5 miliardy eur. Premiér Robert Fico v pondelok po mimoriadnom rokovaní vlády o novom balíčku uviedol, že zatiaľ nikto nechce od Slovenska peniaze. „Tých 500 miliárd je ochranný val určený na zaistenie stability eurozóny, ktorá čelí najťažšej kríze od svojho vzniku,“ povedal.

Záchrana stabilizovala euro

Stabilizačný balík v nevídanom rozsahu 750 miliárd eur mal úspech a finančné trhy ho privítali silným rastom akcií, poklesom úrokov na dlhopisy problémových krajín a euro sa posilnilo opäť nad úroveň 1,3 dolára. Krajiny eurozóny, a teda aj Slovensko, majú prispieť do balíčka 440 miliardami eur. Vláda však tvrdí, že kým sa tento „obranný val eura“ neaktivizuje, nemusí Slovensko platiť nič. Aj v prípade, že by niektorá krajina požiadala o pomoc, väčšinou ostatné krajiny budú len garantmi pôžičiek pre slabých a otvoria jej tak prístup na fi nančné trhy.

Zámerom balíka bolo podľa ekonómov zaskočiť trhy nečakane vysokou sumou a odstrániť všetky obavy z možného bankrotu ktorejkoľvek z krajín eurozóny. „Pomoc bude poskytnutá formou multilaterálnej dohody, nie sme teda nútení momentálne poskytnúť žiadne peniaze,“ uviedol premiér Robert Fico a potvrdil, že pomoc Grécku, ako aj ďalšie formy pomoci krajinám eurozóny bude schvaľovať až vláda a parlament, ktoré vzídu z júnových volieb. Iná je situácia pri pomoci Grécku, ktoré potrebuje hotovosť a Slovensko prispeje 816 miliónmi eur.

Predseda mimoparlamentnej strany SaS Richard Sulík v pondelok kritizoval vládu za pomoc Grécku. Vyčítal najmä fakt, že z hľadiska pomeru k výkonu hospodárstva Slovensko prispeje na záchranu Grécka najvyšším dielom zo všetkých 16 krajín eurozóny.

Okrem schválenia „obranného valu“ v pondelok finančným trhom a podpore eura pomohlo aj rozhodnutie Európskej centrálnej banky, ktorá začala vykupovať štátne dlhopisy problémových krajín. Do nákupov sa zapojila aj Národná banka Slovenska. Hovorkyňa Jana Kováčová však odmietla spresniť, koľko peňazí banka preinvestuje a neuviedla ani, dlhopisy ktorých krajín NBS skupuje. Na morálny hazard v súvislosti s vykupovaním rizikových dlhopisov upozornil analytik Next Finance Vladimír Pikora.

„Trhy to upokojilo, pretože sa tým dodá dlhopisom likvidita a začalo byť zaujímavé s nimi opäť špekulovať. Pre investorov a pre nás to je však úplne šialená správa! Centrálne banky začínajú nakupovať to, čo nikto nechce, teda ten najväčší odpad medzi štátnymi dlhopismi. Krátkodobý efekt bude priaznivý, ale dlhodobý určite nie,“ uviedol.

Krajiny, ktoré sú už teraz silne zadlžené, dostávajú totiž podľa Pikoru jasný signál, že môžu beztrestne riskovať a zadlžovať sa naďalej, pretože peniaze sa vždy nájdu.

Najohrozenejšími krajinami eurozóny sú Portugalsko, Španielsko a Írsko. Podľa prepočtov ekonómov by ich záchrana pred bankrotom vyšla na 444 miliárd eur. Všetky tri krajiny sa však bránia, že žiadnu pomoc nepotrebujú a zo zlej finančnej situácie sa dostanú vlastnými silami. Na dôkaz toho, že to myslia vážne, finančným trhom predstavili tvrdšie rozpočtové škrty, ktorými chcú dostať deficit verejnej správy späť pod kontrolu.

14 debata chyba
Flowers