Ekonomika štátu z Pyrenejského polostrova totiž rástla pomalým tempom už pred nástupom svetovej krízy a šance na zvrat v súčasnom období sú nízke, vyplynulo z ankety. Medzi problémy portugalskej ekonomiky podľa expertov patrí nevhodná vzdelanostná úroveň ľudí či príliš vysoké mzdy.
O Portugalsku sa už dlhšie špekuluje, že sa môže ocitnúť v situácii, keď si už podobne ako Grécko nedokáže za prijateľných podmienok od investorov požičať peniaze. V tomto roku pritom potrebuje z pôžičiek vykryť verejné výdavky vo výške 8,3 percenta hrubého domáceho produktu (HDP). Priemerný schodok rozpočtov štátov Európskej únie by mal byť 7,5 percenta HDP. Agentúra Standard & Poor's už pritom Portugalsku zhoršila hodnotenie, ktoré zohľadňuje riziko nesplácania dlhov.
Celková zadĺženosť Portugalska je síce výrazne nižšia než Grécka či Talianska, podľa analytika z Prognostického ústavu Slovenskej akadémie vied Vladimíra Baláža však krajina nie je pripravená v budúcnosti výraznejšie zlepšovať svoju ekonomickú výkonnosť. To znižuje predpoklady, že by mohla razantnejšie znižovať svoju závislosť od pôžičiek. „Nedá sa očakávať, že bez vystúpenia z eurozóny dokáže Portugalsko zvýšiť svoju konkurencieschopnosť,“ poznamenal Baláž.
Jedným z dôvodov na pesimistické očakávania je podľa neho nevhodná vzdelanostná úroveň ľudí. „Je vysoký podiel ľudí so základným vzdelaním a veľmi chýbajú stredoškoláci s technickým vzdelaním,“ priblížil Baláž. Portugalská vláda už síce podľa neho dávnejšie začala vo väčšej miere podporovať výskum a vývoj, čo by mohlo viesť k rastu konkurencieschopnosti štátu, ale pozitívne výsledky možno očakávať až v priebehu desiatich či dvadsiatich rokov, dodal.
Ťažkosti Portugalska pri snahách zlepšiť svoje hospodárenie predpokladá aj odborník z bratislavského mimovládneho inštitútu INESS Juraj Karpiš. Na znižovanie daní nie je podľa neho priestor, a tak by lákadlom pre investície mohlo byť zmrazenie či dokonca pokles platov. „Je otázne, či to urobia,“ poznamenal. Nárast miezd v predchádzajúcom období považuje za jednu z najvážnejších príčin nižšej konkurencieschopnosti taktiež analytička Poštovej banky Eva Sadovská.
Najväčším ekonomickým problémom v súčasnosti čelí Grécko. Pred krachom by ho mala zachrániť pôžička vo výške 110 miliárd eur od štátov eurozóny a Medzinárodného menového fondu. Do podobnej situácie, v akej je Grécko, sa pre vysokú zadĺženosť môže dostať okrem Portugalska aj Írsko či Španielsko, upozornil Karpiš.