Budete schopní od prvého januára vyberať mýto na slovenských diaľniciach a cestách?
Určite od prvého januára sa bude vyberať mýto na všetkých 2 000 kilometroch diaľnic a vybratých ciest. Momentálne beží záverečný 28–dňový test systému, ktorý bude zabezpečovať výber a kontrolu výberu mýta. V rámci testu je nasadených vyše 2 000 vozidiel. V prevádzke bude v januári 46 kontrolných brán a 30 špeciálne vybavených vozidiel mýtnej polície.
Dodnes je zaregistrovaných len asi 10–tisíc áut, to je dosť málo…
Podľa odhadov je potrebné zaregistrovať okolo 60–tisíc áut a autobusov do konca januára. Našou snahou je veľkú časť z nich registrovať ešte v tomto roku. Záujem posledné dni stúpa, denne prichádza okolo 2– až 3–tisíc vodičov. Do konca roku bude dostupných 100 zákazníckych miest a tri super kontaktné miesta v Bratislave, Žiline a Košiciach.
Kedy budete mať prvé platby za mýto?
Prvé platby za mýto sa už zbierajú, časť dopravcov v režime predplatného mýta už nakupuje kredity. Druhú skupinu tvoria tí, ktorí budú platiť následne na faktúru.
Nebudú kamióny po minutí kreditu jazdiť ďalej bez platenia?
Predplatné pracuje v reálnom čase, automaticky sa odrátava z kreditu. Od 12 eur začne palubná jednotka hlásiť, že treba dobiť kredit. Je to dosť na dojazd po najbližšie predajné miesto. Ak vodič bude výstrahu ignorovať, jednotka sa mu zablokuje.
Pošlete za ním mýtnu políciu?
Môžeme informovať kontrolné vozidlo nablízku a riešiť to priamo na ceste. Druhá možnosť je zdokumentovať priestupok a postúpiť ho na riešenie obvodnému úradu dopravy.
Z mýta sa má na budúci rok vybrať vyše 5 miliárd korún. Koľko z toho dostane SkyToll?
Štúdia ukázala, že intenzita dopravy zodpovedá tejto sume ročného výberu. Koľko nám štát bude platiť, je dané počtom transakcií. Je to vlastne prechod auta jedným konkrétnym bodom na spoplatnenej ceste. Výška nášho príjmu závisí od počtu týchto transakcií.
Štát chce autobusom hromadnej dopravy znížiť platenia mýta. Znížilo by vám očakávanú ročnú splátku od štátu?
Nie sme závislí od sumy vybraného mýta, ale od spomínaného počtu transakcií. Ak sa zníži mýto pre autobusy, počty transakcií sa nezmenia.
Ak by štát autobusy úplne vyňal z mýta, tak by ste o peniaze prišli?
Takúto analýzu sme nerobili. Ale dovolím si tvrdiť, že podstatnejší vplyv by malo masívne obchádzanie Slovenska.
Za koľko rokov sa vám vrátia náklady na vybudovanie mýta?
Už tendrové zadanie umožnilo návratnosť väčšiny nákladov súvisiacich s vybudovaním mýta v priebehu prvých 4 rokov prevádzky.
Koľko vyjde postavenie mýta, podľa údajov z minulosti by to mali byť 3 až 4 miliardy korún?
Všeobecne sa očakáva, že prevádzkové náklady sú na úrovni 15 – 20 percent z vybraného mýta v danom roku. O nákladoch na vybudovanie mýta budeme informovať v januári.
Štát vám však zaplatí 25 miliárd korún počas 13 rokov. Ak zrátame postavenie a prevádzku, je to stále len polovica tejto sumy.
Predovšetkým treba zdôrazniť, že uvádzate sumu s DPH, bez dane je to menej, 21,5 miliardy korún. V sume sú zahrnuté náklady na vybudovanie systému aj obnovu technického vybavenia ako aj prevádzka v priebehu 13 rokov.
Prečo ste sa tak dlho naťahovali so štátom o obchodné podmienky?
Hlavný problém bola práve výška odplaty za používanie palubnej jednotky.
Nezdá sa vám čudné vyberať ďalšie poplatky, keď dostane 850 miliónov eur?
Od začiatku sme deklarovali, že nami žiadaný poplatok v podobe denného poplatku má výhradne motivačný účel. Podľa štúdie vychádza, že napríklad po diaľnici D2 do Česka prejde až 60–tisíc dopravcov iba trikrát do roka. Ak nebudú dostatočne motivovaní, odídu s palubnou jednotkou, ktorá sa však nebude ďalej využívať, pritom nám náklady rastú.
To je predsa vaše riziko…
Navrhovaná odplata 0,30 eura na deň občasného prepravcu nezaťaží, ale zabezpečí odovzdanie zariadenia na hraniciach. Súčasne schválený jednorazový poplatok 1 euro, ktorý vyberáme, nepovažujeme za motivačný.
Ale pre slovenského dopravcu 0,30 eura na deň znamená slušné peniaze ešte navyše k mýtu.
Navrhovali sme rôzne riešenia pre dopravcov. Padlo rozhodnutie, že platiť sa nebude nič. Tento problém považujeme za nedoriešený. Ďalej hľadáme riešenia, ale do spustenia systému, už nie je možné nijaké z nich použiť.
Pokúsite sa znova o zavedenie poplatkov?
Momentálne akceptujeme situáciu takú, ako je. Z nášho pohľadu je to však niečo, čo budeme musieť riešiť.
Matej Okáli (38)
pracoval v spoločnostiach Alcatel a OTP Banka, v rokoch 2005 až 2008 pracoval v spoločnosti Sitronics ako zástupca generálneho riaditeľa a na pozícii riaditeľa zodpovedného za dodávku, výstavbu a prevádzku IT a telekomunikačných systémov. Riadil tím s viac ako 600 zamestnancami a partnermi.