So zvýšením najnižších zárobkov nie je spokojný nikto

Niekoľkomesačný boj odborárov a zamestnávateľov o výške minimálnej mzdy sa rozhodnutím vlády o jej zvýšení zrejme ešte neskončil.

22.10.2009 07:24
Euro, peniaze Foto:
Ilustračné foto
debata

So 4,1-percentným zdvihnutím najnižších zárobkov na 307,70 eura totiž nie je spokojná ani jedna strana. Odborári pritom hrozia, že vládne rozhodnutie napadnú a požiadajú generálneho prokurátora o preskúmanie jeho zákonnosti.

„Trváme na tom, že vláda mala schváliť rast minimálnej mzdy o 8,1 percenta. Tak to stanovuje mechanizmus v zákone, ak nedôjde k dohode medzi sociálnymi partnermi. Uznesenie vlády podrobíme analýze a podľa jej výsledku využijeme všetky právne nástroje, ktorými budeme reagovať na rozhodnutie vlády,“ uviedol viceprezident Konfederácie odborových zväzov Vladimír Mojš.

Ministerka práce Viera Tomanová v stredu potvrdila, že k dohode neprišlo. „Vláda zohľadnila stanoviská sociálnych partnerov, podmienky v zákone aj produktivitu práce. Rozhodla sa, že nechce ochudobniť najzraniteľnejších pracujúcich, ktorí zarábajú minimálnu mzdu, a zároveň pomôcť zamestnávateľom,“ vysvetlila ministerka rozhodnutie schváliť polovičný rast najnižších platov.

Minimálnu mzdu podľa údajov jej rezortu v súčasnosti poberajú necelé tri tisícky ľudí, čo je asi pol percenta všetkých zamestnaných. Zdvihnutie najnižších platov sa môže týkať priamo asi percenta pracujúcich.

„Nepriamo však vytvorí tlak aj na mzdy, ktoré zákon neupravuje. Ak podnikateľ zamestnáva kuchára a umývačku riadu a umývačke zdvihne minimálnu mzdu, čím sa platom dotiahne na kuchára, musí zvýšiť mzdu aj jemu. Nemôže mať kuchár, ktorý varí, rovnaký zárobok ako človek, ktorý umýva riad,“ vysvetlil Tomáš Malatinský, prezident Asociácie zamestnávateľských zväzov a združení.

Rozhodnutie kabinetu je podľa tajomníka Republikovej únie zamestnávateľov Martina Hoštáka zlou správou pre nezamestnaných aj firmy v odvetviach s nízkou pridanou hodnotou. „Ľuďom, ktorí prišli o prácu, sa nová robota bude od budúceho roka hľadať ťažšie. Zároveň sa zbytočne ohrozia tisícky pracovných miest,“ dodal Hošták.

Je podľa neho neprijateľné zvýšiť minimálnu mzdu v čase prepadu ekonomiky, produktivity práce a nárastu nezamestnaných o 133-tisíc. „Pre mnohé podniky z odevného či obuvníckeho priemyslu, ktorý je na Slovensku už takmer zlikvidovaný, to môže byť posledná kvapka do pohára, ktorý pretečie,“ myslí si Hošták.

Zástupca odborárov Mojš pripúšťa, že zdvihnutie najnižších platov môže ovplyvniť niektoré oblasti, nie však tak katastrofálne, ako ohlasujú zamestnávatelia. „Minimálnu mzdu má málo ľudí a nemôžeme ich hodiť cez palubu. Všetci sa musia uskromniť a zamestnávatelia musia ísť tiež príkladom. Mali by hľadať možnosti úspor,“ uzatvoril Mojš.

debata chyba