Za tento rok vytvorí celá verejná sféra dlh vo výške 761 eur na hlavu. Vláda síce nevie nájsť peniaze na izoláciu nevyliečiteľne chorých, ale inak sa v míňaní peňazí daňovníkov nekrotí. Ku koncu augusta sa rozdiel medzi príjmami a výdavkami vyšplhal na 1,25 miliardy eur, a to najväčšie výdavky prídu na konci roka. Ministerstvá dokonca plánujú míňať ešte viac ako tento rok.
Napríklad rezort zdravotníctva by mal mať na budúci rok k dispozícii na míňanie približne 1,45 miliardy eur, čo by bolo o 146,8 milióna eur viac ako tento rok. Na rôzne projekty sa však podľa hovorkyne Zuzany Čižmárikovej bude snažiť od ministra financií Jána Počiatka získať ďalších zhruba 92,5 milióna eur.
Zvýšiť zatiaľ pridelené peniaze na budúci rok chce aj rezort hospodárstva. ,,Budeme žiadať o navýšenie finančných prostriedkov v oblasti podpory investičných stimulov, regionálneho rozvoja, energetiky, uhoľného baníctva, priemyselných inovácií a hospodárskej mobilizácie," tvrdí Dagmar Hlavatá z ministerstva hospodárstva.
V míňaní peňazí sa úradníci nemusia tento rok obmedzovať. Voľnú ruku na tento rok im dal samotný strážca štátnej kasy minister financií Ján Počiatek (Smer). Už vyhlásil, že celý naplánovaný balík peňazí môžu rezorty tento rok minúť. Napriek tomu, že mínus v štátnej pokladnici bude trikrát vyšší, ako naplánoval.
Na konci roka sa očakáva, že štát, samospráva, Sociálna či zdravotné poisťovne minú o štyri miliardy eur viac, ako budú ich príjmy. To znamená, že Ficova vláda zaťaží iba za rok 2009 každého obyvateľa Slovenska vrátane batoliat dlhom vo výške 761 eur. Každý tak bude musieť zaplatiť štátu za jeho rozhadzovačnosť jeden veľký plazmový televízor.
K diere vo verejných financiách vo výške televízora na hlavu prispeli megalomanské projekty vlády, ktoré spustila v čase nedostatku peňazí. Premiér Fico odklepol vybudovanie Národného futbalového štadióna za 70 miliónov eur, ďalších 42 miliónov zhltne ďalší – zimný štadión. Ten pritom mohl stáť už dávno, keď štát ešte peniaze mal. V čase krízy sa štát pustil aj do opravy Bratislavského hradu za 40 miliónov eur iba na rok 2009. Oprava hradu celkovo zhltne vyše 120 miliónov eur.
Ďalšími polemickými výdavkami je štúdia realizovateľnosti širokorozchodnej trati z Ukrajiny do Rakúska za 1,5 milióna eur, pritom celkovo výstavba širokorozchodnej by mala stáť stovky miliónov eur. Štát mohol, naopak, zarobiť na predaji emisií o 75 miliónov eur viac, ak by ich nepredával neznámej nastrčenej firme, ale riadne ako Česi alebo Maďari.