Štátnej kase chýbajú príjmy z daní, diera v rozpočte narastá

02.06.2009 08:15
Peniaze, euro, kalkulačka, dane
Ilustračné foto Autor:

Za päť mesiacov roka dokázal štát vyrobiť v rozpočte takmer takú veľkú dieru, akú si naplánoval na celý rok.

Dane pre krízu tečú do štátnej kasy oveľa pomalšie ako vlani, jednotlivé úrady však míňajú viac. Schodok sa podľa údajov ministerstva financií na konci mája vyšplhal na vyše 831 miliónov eur (25 miliárd korún), čo je osemnásobne viac ako vlani. Za celý rok si pritom vláda naplánovala dieru viac ako miliardu eur (30,4 miliardy korún).

"Potvrdzujú sa obavy viacerých ekonómov, že rozpočet je nastavený zle. Nižšie príjmy pre krízu neprekvapujú, problémom sú však výdavky. Tie boli už na začiatku nastavené pomerne štedro. Pridali sa k nim však aj problematické výdavky v rámci protikrízových balíčkov ako napríklad dotácie železniciam či šrotovné,“ skonštatoval Ján Marušinec, ekonóm z MESA 10.

Tohtoročný rozpočet ohodnotila skupina vyše 60 odborníkov v rámci projektu inštitútu INEKO za jedno z trojice najhorších opatrení posledného štvrťroka 2008.

"Namiesto opatrnosti a šetrenia sa slovenská vláda vydala aj tento rok cestou výrazného zvyšovania výdavkov, ktoré zdvihla takmer o 12 percent. Kedysi zanechávali ľudia po sebe pre ďalšie generácie dedičstvo, my zanechávame dlhy,“ upozornil v správe INEKO.

Na daniach štát vybral za päť mesiacov celkovo takmer o 14 percent menej ako vlani, niečo cez 3,1 miliardy eur. Najhoršie plnili kasu peniaze z dane z pridanej hodnoty, ktorej balík sa medziročne prepadol o necelých 30 percent. Naopak, o desatinu viac prišlo do rozpočtu zo spotrebných daní.

"Druhý polrok by mohol byť z hľadiska príjmov štátu trochu lepší. Napríklad pri DPH by sa prepad mohol zjemniť, keďže nákupy v zahraničí oberajúce štát o peniaze už nie sú také atraktívne,“ myslí si Marušinec. Vláda však podľa neho napriek tomu bude musieť v druhom polroku rozpočet otvoriť a upraviť.

Schodok vo verejných financiách, ktorý okrem rozpočtu zahŕňa napríklad aj hospodárenie Sociálnej poisťovne či zdravotných poisťovní, odhaduje za celý rok ekonóm na úrovni 5,2 percenta z výkonu ekonomiky. Pôvodne chcela vláda hospodáriť s mínusom tesne nad dvoma percentami, minister financií Ján Počiatek však už pripustil schodok okolo troch percent.

„Otázka znie, ako vláda zareaguje. Desať– či dvadsaťpercentné škrty výdavkov môžu pomôcť v jednom roku ako dočasné opatrenie. Rezorty usporia, ale problém vyskočí v budúcnosti. Predpokladám, že vo volebnom roku 2010 sa výdavky krátiť nebudú a riešenie schodku sa prenesie na vládu, ktorá vzíde z volieb,“ dodal Marušinec.

Čítajte Pravdu bez reklamy

Svižnejší web a články bez rušenia. Žiadne reklamy iba za 1,50 € mesačne.

debata