Žije sa Slovnaftu za tejto vlády lepšie ako za minulej?
Môže existovať subjektívny pocit, či sa cítime lepšie, a potom sú tu čísla. Trendom vo svete je, že veľký priemysel a energetika sa dostali do popredia. Aktuálne sú otázky investícií a cien energií. Vysoké ceny môžu ohroziť hospodársky rast. Otázka znie, či politici dobre pochopia situáciu a postavia sa k nej správne, alebo nie. Za ostatných šesť rokov sa Slovnaft snažil vysvetliť, ako funguje jeho podnikanie. Politici to však vnímali skôr cez cenu litra benzínu. Pre nás je najdôležitejšie, že trh je slobodný. Zásah do voľného trhu by pre nás znamenal ohrozenie.
Za minulej vlády však Slovnaft dostal rekordnú pokutu 1,3 miliardy korún.
Proti pokute ministerstva financií sme sa odvolali a vec je teraz na Najvyššom súde. Tvrdenie ministerstva financií však naráža na stanovisko Protimonopolného úradu, ktorý konštatoval, že naša tvorba cien je v súlade so zákonom. Snažili sme sa argumentmi ozrejmiť podstatu fungovania globálneho ropného priemyslu. Niektoré pravidlá fungovania odvetvia sa vyjasnili, preto je teraz z pohľadu štátnych orgánov v súvislosti s nami väčší pokoj, aj keď posledný rok bolo u nás nespočetne veľa kontrol.
Krajský súd v Bratislave však dal za pravdu rezortu financií. Ak by ste spor definitívne prehrali, asi by ste museli zmeniť spôsob tvorby cien, inak by nasledovali ďalšie sankcie.
Tvorbu cien by sme nezmenili, pre nás je smerodajné rozhodnutie Protimonopolného úradu. Ak by sme konali podľa ministerstva financií, mohli by sme dostať pokutu od úradu. Zásadný problém je v tvrdení ministerstva financií, že cena paliva sa tvorí podľa nákladov a primeraného zisku. Ceny našich výrobkov však určuje trh. Takto postupuje každý predajca palív v regióne aj v Európe a my nemôžeme ísť proti trhu.
Za tejto vlády boli už ceny benzínu vyše 40 korún, potom išli dole, na čo minister hospodárstva Jahnátek reagoval slovami: „Slovnaft už pochopil, o čo vláde ide.“
Išlo hlavne o to, že silneli obavy vlády, aby ceny palív pri snahe o prijatie eura neprispievali k vyššej inflácii, čo by ohrozilo vstup Slovenska do eurozóny. Slovnaft povedal, že je aj v jeho záujme, aby krajina euro prijala. Štatistiky EÚ následne potvrdili, že slovenské nezdanené ceny sú pod európskym priemerom.
Takže ste podľahli tlaku vlády?
Riadime sa trhovými trendmi. Každé ráno dostávam esemesku o vývoji cien palív na svetových trhoch. Sú také štáty, ktoré rýchlo menia ceny podľa denného vývoja. My čakáme na trendy a ak je nárast cien na burze iba dočasný, resp. očakávame pokles, s cenami hore nejdeme a tak prispievame k nižšej inflácii v krajine. Dlhodobo máme však čisté ceny palív v dolnej tretine celoeurópskeho rebríčka.
Prečo je prijatie eura pre Slovnaft také dôležité?
Kurzové straty sa u nás pohybujú v nemalých číslach. Silnejúca koruna má pre nás určité nevýhody, keďže sme jeden z najväčších vývozcov.
Ako sa Slovnaft zatiaľ poisťuje proti kurzovým rizikám?
Optimalizácia kurzových rizík funguje na úrovni skupiny MOL, do ktorej Slovnaft patrí. Prechod na euro však pre nás zníži obchodné riziko.
Len za tri štvrťroky 2007 výmenné kurzy negatívne ovplyvnili výsledok Slovnaftu sumou 1,5 miliardy korún. Ak sa prejde na euro, znížia sa tieto kurzové straty?
Keby bolo euro na Slovensku už vlani, tak by sme časť týchto peňazí nestratili. Išlo o dôsledok stavu, keď koruna posilňovala veľmi rýchlo, na čom sme strácali. Oslabujúca sa koruna nám môže, naopak, pomôcť.
Ako vás ovplyvňujú kurzy jednotlivých mien?
Ropu kupujeme z Ruska za doláre a asi 75 až 85 percent produktov predávame v zahraničí za eurá. Z cenových rozdielov vznikajú kurzové straty.
Posilňujúca sa koruna na jednej strane finančne poškodzuje Slovnaft, ktorý je najmä exportérom, na druhej strane však so stúpajúcimi cenami ropy pomáhala zmierňovať zdražovanie palív v krajine. Keď sa ceny benzínu na Slovensku budú stanovovať v eurách, čo to spôsobí pre ceny?
Tvorba cien bude taká ako v susedných štátoch. Neočakávam, že prechod na euro bude mať nejaký negatívny dosah na ceny na čerpacích staniciach.
Vždy sa však hovorilo, že slovenskí vodiči majú na rozdiel od krajín, kde platí euro, určitú barličku v podobe silnejúcej koruny. O barličku však prídu, a tak sa na cenovkách bude viac prejavovať nárast cien ropy.
Ako ukazujú aj európske štatistiky, nezdanené ceny benzínu v SR sú veľmi podobné tým, aké sú napríklad v Rakúsku, kde euro už platí. Najpodstatnejší je vývoj cien ropy a ropných produktov vo svete. Ropu nakupujeme len v dolároch, takže vzťah euro – dolár tu zostane. Keď sa bude euro posilňovať oproti doláru, vodiči budú platiť na čerpacích staniciach menej.
Aké ceny ropy Slovnaft očakáva?
Ceny ropy stúpajú a nie je to vždy len o ponuke a dopyte. Do obchodovania sa dostalo veľa špekulatívneho kapitálu. Dosiahnutie hranice 100 dolárov za barel bolo len virtuálne. Napríklad OPEC povedal, že riziková prémia v cenách ropy spôsobená špekuláciami tvorí asi 30 dolárov v jednom bareli. Treba však tiež povedať, že ropa za 40 dolárov už nikdy nebude.
Slovnaft vlani v čistom zarobil vyše 7,5 miliardy korún, čo bolo o pätinu viac ako v roku 2006. Darí sa vám. Pocítia to nejako aj vaši zamestnanci, ktorých je v celej skupine Slovnaft okolo tri a pol tisíca?
V Slovnafte sú v porovnaní so slovenským priemerom asi 2,5-násobne vyššie platy. Priemerný plat u nás je 50 400 korún vrátane manažérskych platov. (Poznámka Pravdy: vedúcich zamestnancov je asi 100). Bez manažérov je to 46 600 korún. Máme komplexný sociálny program, ktorý zaručuje zamestnancom aj ďalšie výhody. Kolektívnu dohodu s odbormi máme uzavretú na tri roky. Dúfam, že naši pracovníci sú spokojní.
Možno by ste kvalitných pracovníkov získali aj za nižšie platy.
Platy vyššie od slovenského priemeru sú súčasťou našej firemnej kultúry a jeden z faktorov, prečo sme úspešní. Zamestnávame vysoko kvalitných odborníkov.
Odhaduje sa, že do roku 2030 by sa súčasná spotreba motorových palív mala zdvojnásobiť. Aký by to malo mať vplyv na Slovnaft, napríklad na čerpacie stanice. Ich počet ste v posledných rokoch pri zachovaní objemu predaja znižovali z 314 v roku 1997 až na súčasných 209. Budete ho pomaly už zvyšovať?
Predpokladáme, že so zmenou dopravnej infraštruktúry nastane mierny nárast čerpacích staníc o približne päť až šesť staníc. Čo sa týka dodávok palív na slovenský trh, Slovnaft by bol schopný dodať ešte dvakrát toľko benzínu a nafty v porovnaní so súčasnou spotrebou krajiny. Podobne sú na tom aj okolité rafinérie.
Museli by ste však obmedziť vývoz do zahraničia. Oplatilo by sa vám to?
Zásobovať slovenský trh je z hľadiska logistiky jednoduchšie ako vyvážať produkty do zahraničia.
Čo si myslíte o úvahách niektorých predstaviteľov vlády o potrebe nových rafinérskych kapacít alebo rovno celej rafinérie na Slovensku?
V tejto lokalite nie sú nové rafinérske kapacity potrebné. Trh v strednej Európe je veľmi konkurenčný a liberálny. Blízko Slovenska sú viaceré veľké rafinérie a celá Európa má prebytok spracovateľských kapacít ropy a vyváža prebytočné benzíny do Ameriky.
Ako potom vnímate vyjadrenia politikov, že treba novú rafinériu?
Vyjadrenia sú jedna vec. Ak by mi niekto ukázal štúdiu realizovateľnosti o tom, že nová rafinéria na Slovensku bude mať návratnosť desať až dvadsať rokov, tak je to iné. Takéto materiály som však ešte nevidel. A ani nepredpokladám, že by ich mohol niekto ekonomicky podložiť.
Kedy na Slovensko začne prúdiť aj iná ropa ako z Ruska?
Skupina MOL vlani po siedmich rokoch opäť začala prevádzkovať ropovod Adria, ktorým sa dá až na Slovensko doviezť ropa z morského terminálu v Chorvátsku. Od augusta do konca roka 2007 sme prepravili cez Adriu do Szászhalombaty okolo 400-tisíc ton irackej ropy. Rafinéria MOL v rámci optimalizácie produktovej štruktúry vedela túto ropu efektívne zužitkovať. Slovnaft by musel na jej spracovanie urobiť určité technologické zmeny. Ale ako protislužbu sme získali cez Adriu do Slovnaftu ruskú ropu, ktorá nám chýbala, keďže začiatkom minulého roka sme mali problémy s dodávkami z ropovodu Družba.
Slovnaft chce v budúcnosti vyrábať aj elektrinu, aké presne máte zámery?
Ide o dva projekty. Prvým je modernizácia súčasnej teplárne a zvýšenie jej kapacity na 160 megawattov. Tento projekt chceme dokončiť v roku 2011. Ďalším projektom je výstavba paroplynového cyklu s výkonom 800 megawattov s plánovaným dokončením v roku 2013.
Vyrobená elektrina pôjde smerom na Maďarsko?
Predpokladáme, že oblasť strednej Európy je elektricky v každom prípade poddimenzovaná a nebude problém elektrinu umiestniť.
Hlasuj za tento článok na -->
Oszkár Világi (44) sa stal generálnym riaditeľom Slovnaftu pred dvoma rokmi, predtým pôsobil v jeho dozornej rade a predstavenstve. Pôsobil tiež v riadiacich a kontrolných orgánoch významných slovenských firiem ako Slovenská poisťovňa, Železničná spoločnosť, Chemická zdravotná poisťovňa Apollo či Orange. Pôsobil aj v orgánoch Strany maďarskej koalície. Világi vyštudoval právo na Právnickej fakulte Univerzity Komenského v Bratislave.