Model osvedčený v Bratislave, keď sa v jednom veľkom komplexe stretnú desiatky predajní rôzneho tovaru od textilu, obuvi až po knihy spolu so zábavnými kinocentrami či bowlingovými sálami, sa posúva do ďalších regiónov Slovenska.
Naopak, vlani ustal rast nových hypermarketov, pribudlo ich len osem. Je to najmenej za posledných šesť rokov. Vyplýva to zo štúdie agentúry GfK.
"Nákupné centrá síce pribúdali, ale nie predajná plocha, pretože išlo o malé centrá s približne 40 obchodmi v menších krajských a okresných mestách typu Max v Trnave či Molo v Pezinku. Najlepšie lokality vo veľkých mestách sú už totiž obsadené alebo rezervované developermi,“ uviedol analytik agentúry pre prieskum trhu Terno Ľubomír Drahovský.
Rozdielom oproti minulým rokom je, že nové centrá stavajú firmy so slovenským kapitálom. "Ich filozofia je, že po vybudovaní komplex kompletne predajú. Zahraniční developeri, ktorí stoja za najväčšími nákupnými centrami na Slovensku, ich zväčša nepredajú po dostavaní, len prenajmú prevádzkarom,“ dodal Drahovský. Príkladom je slovenská firma Euro Max Trnava, ktorá v marci – štyri mesiace po otvorení, predala nitrianske nákupno-zábavné centrum americkej firme GE Real Estate.
Podľa Drahovského počet nákupných centier už nebude tak prudko rásť, ich obľúbenosť bude stúpať ešte najviac tri roky. Potom začnú Slováci tráviť menej voľného času nakupovaním, podobne ako v západnej Európe a vo voľnom čase uprednostnia šport alebo prírodu. Okrem toho, podľa Jozefa Čechoviča, člena predstavenstva trnavskej spoločnosti Euro Max, každé krajské mesto môže uživiť najviac dve až tri nákupné centrá.
"Mnohé z nich už teraz bojujú s nedostatkom zákazníkov, takže časom sa zmenia na športovo-zábavné centrá, ubudnú v nich obchody s textilom, ktorými bude zákazník časom presýtený,“ dodal Drahovský.
Podľa prieskumu GfK je v nákupných centrách na Slovensku takmer 600 predajní s módou. Najviac prevádzok v centrách spomedzi predajcov textilu má spoločnosť Bepon (26) a Baťa dominuje v počte predajní s obuvou a koženým tovarom.
Nasýtenosť trhu sa vlani prejavila v stavbe hypermarketov. Na Slovensku pribudlo len osem hypermarketov, ich počet sa tak medziročne zvýšil len o desatinu na 91 predajní, čo je najmenej od roku 2000. Najväčší rozsah hypermarketových plôch v prepočte na počet obyvateľov bol v Piešťanoch, Nových Zámkoch a Michalovciach. Podľa GfK však existujú na Slovensku ešte regióny, v ktorých nie je nijaký hypermarket, sú to najmä okresy Trebišov, Čadca a Malacky.
„Hypermarkety budú pribúdať, ale obchodné reťazce prechádzajú na menšie formáty od 2500 štvorcových metrov a snažia sa svoje obchody umiestňovať viac do nákupných centier,“ doplnil Drahovský. Trend potvrdzuje aj líder trhu Tesco, ktorý prechádza na stavbu malých potravín Expres v centrách miest. "Spotrebitelia začínajú robiť v hypermarketoch len týždenné nákupy a na denné nákupy chcú malé obchody v blízkosti domova,“ doplnil Drahovský.
Predajná plocha na jedného obyvateľa by sa do roku 2010 na Slovensku mala zvýšiť zo súčasných 0,8 na 1 štvorcový meter. Slovensko sa tak podľa agentúry Terno priblíži súčasnej úrovni krajín západnej Európy. Do štyroch rokov by mal podľa Terna počet hypermarketov stúpnuť na 100 a nákupné centrá by mohli prekročiť hranicu 50.