Reťazce zo SAMO, ako napríklad Kaufland, Lidl či Billa, túto otázku kategoricky nastolili v roku 2017, podľa hydinárov s ňou prišli o dva roky neskôr. Desať mesiacov pred veľkou zmenou slovenskí hydinári hlásia, že 65 percent vajíčok, ktoré vyrobia, pochádza z klietkových chovov. Tvrdia, že ani zázrakom nestihnú prerobiť dve tretiny klietkovej produkcie na podstielkovú, voľnovýbehovú či vajíčka z biochovov.
Producenti vajec z Únie hydinárov Slovenska (UHS) vyhlásili, že o rok môžu krajinu zaplaviť falošné podstielkové vajíčka. Formálne vraj budú označené na pulte za spomínané podstielkové, ale môže to byť podvrh, keď v skutočnosti pôjde o vajíčka z klietkových chovov. Najbližší slovenskí susedia, ak nerátame Rakúsko, ktoré má úplne inú štruktúru chovov nosníc, totiž stále produkujú prevažne vajíčka s klietkovou technológiou chovu. Upozornil na to riaditeľ UHS Daniel Molnár.
Čítajte viac Fico chce zaplniť slovenský trh práce migrantmi. Vláda navýšila počty víz pre cudzincov o tisícky
Slovensko bolo až do roku 2011 vo vajíčkach sebestačné, od tohto roku však ich produkcia trvale klesá. V roku 2012 Brusel nastolil aj pod silným tlakom rôznych ochranárskych zoskupení požiadavku, aby chovatelia klasické klietky prerobili na tzv. obohatené , ktoré poskytnú sliepkam lepšie životné podmienky. Slovensko ako jedna z prvých krajín v Európe v značnom predstihu napríklad pred Poľskom zrekonštruovala farmy nosníc na požadované obohatené klietky.
Teraz treba urýchlene zvládnuť prechod od klietkových k podstielkovým farmám.
Výmena technológií však nie je lacná záležitosť. Molnár zdôraznil, že Európska komisia nikomu z chovateľov neurčila, že musia striktne prejsť na alternatívne chovy, teda podstielkové, voľnovýbehové a biochovy. Hydinári dávnejšie poslali do Bruselu otázku, či možno považovať podstielkové chovy za tzv. welfare chovy. Tá mierila na to, či sú tam lepšie životné podmienky pre nosnice ako v klietkach. Odpoveď znela: Ak chcete welfare platby, znížte ešte počet nosníc.
Klietka versus podstielka
Na trhu sa súťaží najmä cenou a tiež verejnou mienkou, aká sa vytvorí o jednotlivých spôsoboch chovu nosníc. Ktoré chovy sú lepšie?
Správnejšie možno otázka znie, čo je to lepšie? Produktívnejšie, ohľaduplnejšie voči sliepkam, ktorý spôsob chovu poskytuje zdravšie vajíčka? Hydinári majú v tejto otázke jasno. Pokiaľ ide o zloženie vajíčok pochádzajúcich z klietkových a podstielkových chovov, tvrdia, že medzi nimi nie je nijaký rozdiel. Sú kŕmené identickými krmivami, chované v halách.
Je teda jadro sporu v klietke, presnejšie v obohatenej čiže zväčšenej klietke alebo v podstielkovom chove?
Merané úhynom nosníc lepšie vychádzajú z konfrontácie klietkové chovy (tri percentá úhynu) ako podstielkové (10 percent). Podľa Ladislava Birčáka, ktorý dlhoročne manažuje farmu Novogal vo Dvoroch nad Žitavou, vyplýva rozdiel z toho, že v podstielkových chovoch sú sústredené tisíce sliepok vedľa seba, čo podnecuje stres a následne vedie ku kanibalizmu. V klietkach je menší počet sliepok, dokážu sa navzájom rozoznať, preto sú tam merané úhynom nižšie straty. Taká je praktická skúsenosť
Pohodlie sliepok? Kedy ako
Ochranári, pravda, vlani medializovali srdcervúce zábery z klietkových chovov nosníc. Na ich pozadí sa potom horkokrvne diskutovalo v televíznych debatách, ktorý spôsob chovu je humánnejší a ktorý mení zvieratá na živé stroje produkujúce najlacnejšiu živočíšnu bielkovinu. V týchto diskusiách sa stretávali silné emócie a racionálne argumenty, ale verejnosť sa v posledných rokoch aj tým, ako do obchodov prichádzajú predstavitelia mladej generácie, stavia viac na stranu zohľadňujúcu pohodlie zvierat.
Vzťah ľudí k zvieratám je však vrtkavý. Diktujú ho okolnosti. Kartami silno zamiešali pandémia Covidu-19 a následne ukrajinská vojna. V panike, ktorú vyvolala prvá vlna pandémie korony, ľudia kupovali vajíčka bez ohľadu na to, z akého chovu pochádzali. No keby len to. Na hydinovú farmu PD Lieskovec neďaleko Zvolena, ako sme písali v Pravde v októbri 2022, prichádzali ľudia a kupovali si po 4–5 nosníc s tým, že ich budú chovať na balkónoch panelákov. Komu vtedy zišlo na um pohodlie sliepok?
Kolos v pohybe
Európou už niekoľko dní otriasajú protesty poľnohospodárov. Okrem iného žiadajú, aby Európska komisia pri dovoze potravín z tretích krajín zohľadňovala pestovateľské a chovateľské podmienky, za ktorých vznikajú. Európa má totiž neporovnateľne vyššie nároky na zdravie a bezpečnosť rastlín a zvierat. Až do rozpútania vojny na Ukrajine patril medzi tretie krajiny aj tento štát.
Brusel v snahe pomôcť Kyjevu zrušil clá a limity na dovoz ukrajinskej agroprodukcie. Predstavitelia UHS si všimli, že export vajec z Ukrajiny za dva roky narástol o 636 percent. Aj to bol dôvod, prečo slovenská vláda zaradila ukrajinské vajíčka medzi 14 zakázaných potravín od východného suseda. Hydinári sa netajili tým, že ukrajinské vajíčka vyprodukované v klietkových chovoch budú prenikať na slovenský trh cez niektorú z členských krajín EÚ. Tam sa ich zmocnia prebaľovači, zmenia krajinu pôvodu aj spôsob chovu – klietkový za podstielkový. Stane či nestane sa to?
Sebestačnosť vyprcháva
Slovenské hydinárstvo stráca v posledných rokoch dych. V roku 2023 sa na slovenských farmách chovalo dovedna už len 2,75 milióna nosníc. Sebestačnosť klesla k 76 percentám. Zo 76 fariem bolo 45 malých s počtami nosníc pod 10-tisíc sliepok. Riaditeľ UHS Molnár uviedol, že dovedna malé farmy chovali vlani len 30 055 nosníc, teda 1,1 percenta zo všetkých na Slovensku.
Väčšina vajec pochádza z veľkochovov, no tam prevažujú spochybňované klietkové chovy. Sú však najlacnejšie a najdostupnejšie pre nízkopríjmové skupiny. Hydinári sa sťažovali, že na prerobenie klietok dostali doteraz minimálnu podporu. Za minulej vlády prešli len projekty pre troch chovateľov nosníc za 2,2 milióna eur. Ešte stále nie sú zrealizované.
„Všetko, čo sme doteraz prerobili, bolo vo vlastnej réžii. Ako máme súťažiť s konkurenciou, ktorá dostáva podpory a my nie? " opýtal sa hydinár Ladislav Birčák z Novogalu, Tých potrebujú hydinári na dokončenie rekonštrukcií aspoň vo štvrtine klietkových chovov 27 miliónov eur. Ak sa nič nezmení na dotačnej politike štátu a EÚ, potom prerobenie klietok na podstielky potrvá ešte najmenej päť rokov.
SAMO: Čas vypršal
Predseda SAMO Martin Krajčovič reagoval, že ukončenie predaja klietkových vajec v roku 2025 je nemenné.
„Ide o jeden z viacerých dlhodobých záväzkov obchodných sietí, ktoré v rámci svojej spoločenskej zodpovednosti prijali na centrálnej úrovni už v roku 2017. Záleží nám nielen na kvalite produktov, ale aj humánnosti samotných chovov. Toto je trendom aj v rámci zákazníckeho správania, keď spotrebitelia vyhľadávajú nielen humánnejšiu alternatívu pri vajciach, ale napríklad aj označenie welfare v rámci mäsa, pri rybách certifikáty o zodpovednom rybolove a udržateľnom rybnom hospodárstve a podobne,“ povedal.
„Hydinári na Slovensku mali osem rokov na prípravu, v krajinách západnej Európy to bolo o dva roky menej, keďže tam sa utlmil predaj klietkových vajec už v roku 2023. Každý reťazec prijal individuálny záväzok, ktorý komunikuje so svojimi dodávateľmi s cieľom utlmiť predaj klietkových vajec v priebehu roka 2025. Obchodníci majú primárne naďalej záujem o vajcia zo slovenských chovov, čo bude závisieť od rýchlosti prerábok a schopnosti postupne dodávať viac minimálne podstielkových vajec, aby sme dokázali spoločne pokryť čo najväčší dopyt slovenských spotrebiteľov. Čo sa týka možnosti odkladu, tieto záväzky neplatia len pre Slovensko, ale prijali sa na centrálnej úrovni pre všetky krajiny EÚ,“ dodal Krajčovič.
V reťazcoch SAMO sa predáva zhruba 60 percent vajíčok. Zväz obchodu, ktorý tvorí okrem iného sieť COOP Jednota, CBA, Labaš, zatiaľ nezlomil palicu nad vajíčkami z klietkových chovov nosníc. Ministerstvo pôdohospodárstva a rozvoja vidieka v reakcii uviedlo, že bude o krokoch informovať v krátkom čase.