Developer sa snaží o zmenu územného plánu, aby tam mohol na mieste brownfieldu (bývalé priemyselné územie, pozn. red.) postaviť novú mestskú štvrť.
Hlavnú časť projektu má tvoriť veľkorysé námestie priamo v strede areálu. Cieľom je zachovať pôvodné dominantné priemyselné budovy, ktoré tu stále stoja. V jednej z nich, ktorá bola pôvodne lisovňou, by malo byť trhovisko a na horných poschodiach sú v pláne byty. Momentálne najvyššia budova je silo, ktoré tu ostane a využije sa na kultúrne a umelecké podujatia.
Corwin chce v projekte kvalitný verejný priestor. Preto si na pomoc zavolal svetovo známy architektonický ateliér. Architekt David Sim z ateliéru Gehl Architects, ktorý navrhol víziu pre areál Palma, hovorí, že kvalitný verejný priestor cez interakciu ľudí posilňuje demokraciu a zabraňuje tomu, aby sa ľudia cítili osamelí.
V bývalom priemyselnom areáli Palma na Račianskej ulici v Bratislave má vzniknúť nová mestská štvrť na princípe 15-minútového mesta.
Architekt David Sim je proti stavbe výškových budov, pretože obyvatelia z vyšších poschodí sú odstrihnutí od života vonku. Do pozornosti dáva štúdiu, podľa ktorej deti, ktoré žijú nad piatym poschodím, majú oveľa menej priateľov ako deti, ktoré bývajú na nižších poschodiach. Je pre nich ťažšie vyjsť von a hrať sa s ostatnými, hovorí. Súčasťou projektu majú byť tiež nájomné byty, škôlka či zariadenie pre seniorov.
Denník Pravda sa pri príležitosti návštevy areálu Palma a prezentácie nových vizualizácií rozprával s architektom Davidom Simom.
Podľa najnovších vizualizácií to vyzerá tak, že Palma bude štedrá na verejný priestor. Viacerí odborníci hovoria o tom, aký je kvalitný verejný priestor dôležitý. Je spojený tiež s ľudským správaním. Môžeme preto povedať, že čím kvalitnejší verejný priestor je, tým krajšie sa k sebe ľudia správajú?
Krátka odpoveď je áno. Myslím si, že ak vytvoríme dobrý verejný priestor, tak aj správanie ľudí bude lepšie. Ľudské bytosti sú sociálne tvory. Ak sa pozrieme do histórie ľudstva, tak sme stále žili v kmeňoch, usadlostiach či veľkých rodinách. Je neprirodzené pre nás byť osamelý. S tým súvisí epidémia osamelosti, ktorá je prítomná v súčasnosti. Ľudia trávia príliš veľa času osamelí v práci, kde pracujú sami za počítačom. Potom idú domov, kde pozerajú osamelí dlhé hodiny filmy na Netflixe. Je to príliš veľa času, ktorý trávia v osamelosti. Musíme preto trénovať, ako byť s ľuďmi viacej spolu. Je to o zvyku ísť napríklad von za ostatnými ľuďmi a nebyť doma sám.
V tom môže pomáhať práve verejný priestor, kde sa ľudia zdržia viac?
Musíme si najskôr povedať, ako ľudské bytosti fungujú. Ľudia sú veľmi citlivé stvorenia, ktoré vnímajú okolie prostredníctvom svojich zmyslov. Cítime, počúvame, dotýkame sa a tiež ochutnávame. Toto všetko dokážeme vnímať cez naše zmysly práve vo verejnom priestore.
Žijeme v spoločnosti, ktorá je veľmi individualistická. Ako dokážeme žiť viac v komunite a ako k tomu pomôže verejný priestor?
Je dobré pripomínať, aké je dôležité byť s ostatnými ľuďmi. Trávime príliš mnoho času v osamelosti. Je dobré sa konfrontovať aj s inými názormi ľudí vonku, aby sme neboli kŕmení len informáciami, ktoré dostávame cez algoritmy z počítačov. Potrebujeme byť viac vystavení odlišným názorom, byť viac prekvapení z odlišných vecí. Pomáha to lepšie akceptovať odlišnosti. Treba, aby sme denne trénovali to, ako byť s inými ľuďmi. V budúcnosti tiež bude viac umelej inteligencie a falošných správ. Jedinou vecou, ktorej budeme skutočne dôverovať, je iný človek. S ním som sa stretol, pamätám si, ako sme sa rozprávali a skutočne sa to stalo a zažil som to. To bude v skutočnom živote viac a viac dôležité. Stretol som ťa, rozprávali sme sa a môžem tomu veriť.
Skutočná fyzická interakcia zoči-voči človeku…
Takej budeme dôverovať. Umelá inteligencia bude stále viac a viac múdrejšia a algoritmy nás budú kŕmiť informáciami, o ktorých si myslia, že by sme ich chceli vedieť. Analogická interakcia s ľuďmi nám dá dôveru a bezpečnosť na to, aby sme žili ako ľudia v mestách.
Verejný priestor umožňuje diskusiu medzi ľuďmi. Aj medzi tými, ktorí majú iný názor. Dokážeme budovať silnejšiu demokraciu cez verejný priestor, je tam spojitosť?
Som si tým úplne istý, že verejný priestor posilňuje demokraciu. Demokracia nie je len o tom, že chodíme každé štyri roky voliť. Demokracia je zdieľanie mesta. Sedíte na lavičke a konverzujete s cudzím človekom, to je demokracia. Byť spolu a nažívať medzi sebou civilizovaným spôsobom, učiť sa od seba, aj napriek rozdielnostiam. Mať iný názor na vec a byť schopný spolu vychádzať a rešpektovať iný názor. Čítal som štatistiku z USA. Princíp bol v tom, že čím ďalej bývajú ľudia od svojho suseda, tým je väčšia šanca, že budú voliť Trumpa. Inými slovami – je to o tom, že čím ďalej bývate od ostatných ľudí, tým menej dôverujete a ste menej otvorení. Preto sa ľudia žijúci v mestách javia viac tolerantní ako ľudia žijúci na vidieku. Je to tiež o tréningu. Viete urobiť prvé malé interakcie s cudzími ľuďmi a dokážete na tom stavať. To tvorí silnejšiu spoločnosť. Všetky takéto drobné interakcie.
David Sim
je profesor, urbanista a blízky spolupracovník legendárneho architekta Jana Gehla. Dlhoročne zastával pozíciu kreatívneho riaditeľa v Gehl Architects. Neskôr založil vlastné štúdio s názvom Softer. Vyšla mu tiež kniha s názvom Soft City, ktorá bola preložená aj do češtiny s názvom (Pří)jemné mesto. V knihe skúma vzťah zástavby v meste a života v ňom.