Takúto správu vyslalo ministerstvo pôdohospodárstva a vidieka, aby upokojilo spotrebiteľov aj poľnohospodárov. Čoraz častejšie sa totiž objavujú správy, že obilninárska produkcia z Ukrajiny vraj nespĺňa štandardy, ktoré musia splniť slovenské obilniny, kukurica či olejniny.
Kontrolovať sa budú rezíduá (zvyšky) pesticídov, iných látok v obilí a olejninách, aj kvalitatívna trieda, ktorá musí byť na úrovni, ako sa požaduje od domácich pestovateľov.
VIDEO: Ukrajinci chcú vyvážať do Afriky, nie k nám, tvrdí Eduard Heger o obilí.
„Veríme, že takto zabezpečíme kontrolu nad všetkým dovážaným obilím, nielen na ochranu domáceho, ale aj európskeho otvoreného trhu,“ vysvetlila Zuzana Nouzovská, generálna tajomníčka služobného úradu MPRV SR.
Rezort pôdohospodárstva zároveň tlmočil Európskej komisii návrh, aby EÚ v spolupráci so Svetovým potravinovým programom vykúpila ukrajinské obilie, ktoré bolo určené na tretie trhy. Takto by sa obilie dostalo napríklad do severoafrických krajín, ktoré naň boli odkázané. Tento slovenský návrh mal byť v Bruseli prijatý pozitívne.
Čítajte viac Reťazce pobúrili slovenských potravinárov. Je to marketingový ťah, tvrdí šéf komory Macho
Namiesto do Afriky šlo do Európy
Vývoz ukrajinského obilia cez štáty susediace s Ukrajinou vyvoláva napätie medzi tamojšími poľnohospodármi. Potom, čo vlani Rusko zablokovalo ukrajinské čiernomorské prístavy, začal vývoz ukrajinského obilia po koľajniciach alebo kamiónmi. Všetko by asi bolo v poriadku, keby obilie skončilo na adresách tradičných odberateľov v severnej Afrike či na Blízkom východe. Lenže pšenica a repka, ale aj ostatné komodity po tom čo Európska únia zrušila clá a kvóty na ukrajinské poľnohospodárske produkty, našli iných odberateľov, a to na vnútornom trhu EÚ.
"Problém je väčší, ako sa zdá,“ povedal Emil Macho predseda Slovenskej poľnohospodárskej a potravinárskej komory. Citeľne sa dotkol aj Slovenska, keďže ukrajinské obilniny, kukurica a repka začali vytláčať slovenské zrno z Poľska, Českej republiky, Rakúska, Nemecka a Talianska, kde ho slovenskí poľnohospodári roky vyvážali. Ak ešte pred rokom cena obilia letela nahor, teraz strmhlav padá dolu.
Nečudo.
Ukrajina totiž medziročne deväťnásobne zvýšila export pšenice smerom do Európskej únie. V roku 2021 ho vyviezla 287-tisíc ton, ale v minulom roku to bolo 2,849 milióna ton , export kukurice sa zvýšil v porovnávanom období 2021 a 2022 zo 7,3 mil. ton na 12 miliónov ton, slnečnice z 25 tisíc ton na 1,855 milióna ton. Uviedol to na marcovom rokovaní rady ministrov pre poľnohospodárstvo eurokomisár Poliak Janusz Wojciechowsky. V súvislosti s vývozmi hovoril európsky agrokomisár o cestách solidarity. Účet za ňu však platia najmä poľnohospodári zo strednej Európy. Tí v dôsledku energetickej krízy čelia zvýšeným nákladom na hnojivá a rôznym obmedzeniam z Green Dealu. Tŕňom v oku sú iné štandardy pri posudzovaní agrochemických prípravkov na Ukrajine a iné v EÚ.
Pšenica lacnie, chlieb dražie
Wojciechowski povedal, že Únia by mala poškodeným krajinám pomôcť. Niektorým už v prvej várke pomohla, Slovensko však medzi nimi nebolo. Mnohé poľnohospodárske podniky pritom utrpeli v dôsledku pádu cien škody idúce nie do desiatok, ale státisícov eur. Napríklad jeden z farmárov na dolnom Pohroní Robert Kovács z Hronoviec s ročnou produkciou okolo 5000 ton vyčíslil škody na 300-tisíc eur.
Je to dôsledok expanzie lacno ponúkanej ukrajinskej pšenice, ktorá spôsobila pád cien z priemerných 330 eur za tonu na 200 až 205 eur. Pre správnosť veci dodajme, že cena nahor vystrelila po vpáde ruských vojsk na Ukrajinu. Tá je totiž tretinovým svetovým vývozcom obilia. V okamihu, keď sa ukrajinské obilie dostalo do Európy, nasledoval pád cien.
Vývoj je veľmi kontroverzný, pretože ľudia by čakali povedzme pokles cien chleba či múky. Cena chleba však prekonáva historické rekordy, keď kilogramový bochník sa už predáva po 1,7 až 2 eurá, čo je pravda aj dôsledok zdraženia energií a čoraz drahšej práce pekárov.
Uvoľnením ciel a kvót sa Ukrajina nie akoby, ale prakticky stala ďalším členom Európskej únie.
"Európski politici nám sľubovali, že ukrajinské obilie bude cez Európu prúdiť do konečných destinácií, do krajín, ktoré ho potrebovali na prežitie. Tam však ukrajinské obilie vytlačilo ruské. Riešenia sa musia hľadať na bruselskej úrovni, nie na úrovni jednej krajiny,“ konštatoval nový trhový pomer síl spolu s návrhom riešenia predseda poľnohospodárskej samosprávy Emil Macho. Európska komisia musí podľa mienky poľnohospodárov povedať ako ďalej, pretože ukrajinské obilie, kukurica a olejniny poškodzujú, ako povedal Macho, európske poľnohospodárstvo.
Čie to obilie vlastne je
Slovensko by malo podľa mienky samosprávy prehodnotiť svoju obilninársku politiku. Vlani keď stúpli ceny obilia a zo Slovenska ho začali vyvážať domáci aj zahraniční obchodníci, prijal parlament zákon o povinnosti pestovateľov nahlasovať raz mesačne zásoby a predaje obilia.
"Ak je to tak, mali by sme vedieť, koľko obilia máme, ale na túto otázku vám nevedia dať odpoveď, pričom jeden z kompetentných mi povedal, že rozhodujúce sú preňho údaje z Eurostatu. V skutočnosti tu vládne pekný galimatiáš, pretože na Slovensko prichádza z Poľska alebo Maďarska obilie, ktoré sa síce deklaruje ako poľské či maďarské, ale reálne môže ísť o ukrajinské, to však už nik nemusí evidovať a hlásiť,“ vyslovil obavy z možných podvodov farmár Robert Kovács. Dodal, že je správne pomáhať Ukrajine, ale nemalo by to viesť k páchaniu ekonomickej samovraždy.
Okrem spoločného európskeho riešenia ako obchodovať s ukrajinským obilím, hľadá Slovensko spôsob ako si vyjasniť niektoré nejasné otázky priamo s Ukrajinou. Poverený minister pôdohospodárstva Samuel Vlčan už rokoval s ukrajinským veľvyslancom a pozval k rokovaciemu stolu aj ukrajinského ministra poľnohospodárstva.