Posledné zvonenie. Počujeme ho?

Vari všetci cítime, že život, ktorý žijeme, nie je celkom v poriadku. Vyrušuje nás čoraz nestálejšie počasie so svojimi extrémnymi prejavmi – vzácna je zima plná snehu, zamrznuté rybníky a jazerá, letá sú neznesiteľne horúce. Naša špajza je však stále dosť plná, hoci potraviny za posledný rok zdraželi takmer o 30 percent. Zvykli sme si, že väčšina z nich nie je zo Slovenska, pritom naša krajina by pri dobrom hospodárení bola schopná uživiť dvojnásobok ľudí, než ju teraz obýva.

16.02.2023 00:00
euractiv, nepouzivat Foto:

Projekt Zdravá krajina

Naše poľnohospodárstvo už dlho kríva a nevieme si s ním rady ani po vstupe do Európskej únie. Spoločná poľnohospodárska politika síce starému kontinentu podarovala sýtosť, ale po desaťročiach potravinového blahobytu sa vynorili problémy, riešenie ktorých už neznesie odklad ani v jednej krajine. Ľudia a pôda, ktorá nás živí a zabezpečuje komplikovanú látkovú premenu, pociťujú dôsledky intenzívneho poľnohospodárstva.

Dvadsiate roky sa nesú v znamení ekologizácie, ozelenenia, ozdravenia poľnohospodárskej krajiny. Mnohé problémy sú identické, ale vzhľadom na prírodné podmienky a historický vývoj krajín špecifické. Pri modelovaní Spoločnej poľnohospodárskej politiky zostáva cieľ spoločný – trvalo udržateľné poľnohospodárstvo, národné strategické plány majú upriamiť pozornosť na to, kde tú-ktorú krajinu topánka najviac tlačí.

Slovensko čelí množstvu výziev. Dolieha naň nielen klimatická zmena, hospodárska (energetická) kríza umocnená vojnou na Ukrajine, aj vyostrený vnútropolitický zápas. Sformulovať jasný koncept rozvoja poľnohospodárstva, ktoré by sa malo nanovo emancipovať, je nesmierne ťažké. Naše poľnohospodárstvo sa vymyká tradičnému západoeurópskemu modelu fungujúcemu na rodinných farmách. Svojím charakterom je viac americky veľkovýrobné ako rakúsky rodinno-farmárske.

Aj náš vidiek je iný, farmy a hospodárske areály sú, či boli skôr na perifériách obcí. Teraz sú obkľučované živelnou výstavbou domov nových vidiečanov. Generáciou narodenou na postkomunistickom vidieku a mestách, pokolením, ktoré chce menej hlučné, menej prašné, menej smradľavé, ale najmä menej chemické poľnohospodárstvo.

Ako ho takým urobiť, ako ozeleniť krajinu? Aká je vôbec naša východisková pozícia?

Všetci túžime žiť zdravo a v čistej, upravenej krajine. Sme v nej hlboko zakorenení, žijú v nás ideály aj predsudky, snívame o zmene, ale zároveň ťažko prekračujeme zónu osobného, pracovného aj podnikateľského komfortu. Odkiaľ začať? Zrejme od seba a tlaku na politikov, ktorým sme dali hlas v nádeji na koľký raz očakávanú zmenu, aby naozaj zmenili smerovanie nášho poľnohospodárstva.

Nad mnohými vecami nemáme čas premýšľať, ale život nám ich denne pripomína, lebo každé ráno sa začína raňajkami. Vtedy si uvedomíme, koľko stáli chlieb, maslo, med a vynorí sa otázka – sú zdravé? Čo všetko obsahujú naše potraviny? A budeme mať dosť pôdy, aby sme si ich vedeli vyrobiť?

O východiskách a možnostiach poľnohospodárstva na Slovensku sme hovorili s vedcami, vysokoškolskými učiteľmi zo Slovenskej poľnohospodárskej univerzity, skúsenými poľnohospodármi, úspešnými rodinnými farmármi. V príbehoch našich hrdinov, otázkach, ktoré nastoľujú a hľadajú na ne aj odpovede, sa dočítame, kto boli naši predkovia, ako vnímali svoju rolu na svete, čomu učili deti a čo by sme mohli pre svoj dobrý život v našej domovine urobiť my, hoci aj všedným nákupom slovenských potravín.

euractiv, nepouzivat
Facebook X.com chyba Newsletter