3. Môže Slovensko prísť o miliardy z únie?
Zo stanoviska Európskej komisie vyplýva, že schválenie rozpočtu verejnej správy na rok 2023 bez výdavkových limitov bude predstavovať zvrátenie plnenia míľnika, ktorý bol pozitívne hodnotený v prvej žiadosti o platbu. „Požiadali sme Slovensko, aby našlo riešenie, ktoré by umožnilo do zákona o rozpočte zahrnúť výdavkové stropy a zároveň zachovať potrebu flexibility v kontexte prebiehajúcej energetickej krízy,“ píše vo svojom stanovisku eurokomisia.
To, že Slovensko má výdavkové limity zahrnuté len v zákone, jednoducho nestačí. Musia byť súčasťou budúcoročného rozpočtu, aby bol tento míľnik skutočne splnený. Natíska sa otázka, či jednoducho nemôžeme vyrokovať zmenu tohto míľnika v Bruseli. Nie je to možné, pretože už bol súčasťou prvej žiadosti o platbu, za ktorú už Slovensko získalo 458 miliónov eur. Nie je tak právne možné spätne jeho obsah meniť.
V súčasnosti podalo Slovensko druhú žiadosť o platbu vo výške 815 miliónov eur. Pre získanie tejto sumy vláda musela preukázať, že sme splnili to, k čomu sme sa zaviazali. Teda splnenie míľnikov v druhej žiadosti o platbu.
Teraz bude komisia vyhodnocovať, či boli uvedené reformy splnené dostatočne a že nedošlo k zvráteniu predchádzajúcich opatrení. A práve nezavedené výdavky v rozpočte môžu ohroziť vyplatenie ďalších zdrojov, ktoré sa využívajú na spustenie investícií v rôznych oblastiach. Napríklad na budovanie a rekonštrukciu nemocníc, škôlok či obnovu rodinných domov. „Pretože na európskej úrovni doteraz neexistuje žiaden precedens týkajúci sa zvrátenia míľnika, Slovenská republika by tomuto procesu čelila ako prvá členská krajina EÚ,“ tvrdí pre Pravdu vedúca komunikačného oddelenia zo slovenského plánu obnovy Barbora Belovická.