Branislav Karmažin, ekonóm Národnej banky Slovenska
Rovnako ako v júli, aj v auguste ceny obchodovateľných tovarov mierne spomalili. Prispel k tomu pokles cien dopravy. Menovite najmä cien pohonných látok, ktoré ustúpili od júnových dlhoročných maxím v dôsledku poklesu cien ropy. Na druhej strane ale obchodovateľné tovary bez pohonných látok zrýchľovali. Dosiahli najvyšší rast od roku 1998. K zrýchleniu prispeli ceny tovarov spojených s bývaním, tuhých palív, ceny alkoholických, nealkoholických nápojov a obuvi. Aktuálne extrémne vysoké ceny energií pôsobia negatívne na domácich priemyselných výrobcov. Hrozí, že sa to premietne do vyššej zotrvačnosti cenového rastu priemyselných tovarov na strednodobom horizonte.
Matej Horňák, analytik Slovenskej sporiteľne
V dôsledku vývoja v posledných týždňoch sme pristúpili k zmene odhadu rastu cien. Predpokladáme, že priemerná medziročná miera inflácie presiahne v tomto roku 12%, vzhľadom na pretrvávajúce inflačné tlaky a neistotu na trhoch. Zároveň zdvíhame odhad inflácie aj do ďalších rokov (10% v roku 2023, pričom o niečo vyššiu než v „normálnych“ časoch ju predpokladáme aj v rokoch 2024 a 2025) a to najmä na vrub cien energií a efektov prelievania sa do ekonomiky – keďže vnímame signály, že zvýšené ceny energií tu s nami ostatnú dlhšie a konečný dopad na spotrebiteľov sa bude len postupne rozkladať v čase.
Odhad inflácie však môže byť aj výrazne revidovaný, nakoľko v súčasnosti ešte nepoznáme, na akej úrovni budú stanovené ceny energií v budúcom či ďalších rokoch, a tak zatiaľ môžeme vychádzať iba z niektorých medializovaných informácií či vlastného odhadu potenciálne prijímaných krokov na národnej alebo európskej úrovni.
Ľubomír Koršňák, analytik UniCredit Bank
Inflácia by už v auguste mohla dosiahnuť svoj vrchol. K zmierneniu medziročnej inflácie by v septembri mohol napomôcť i technický (štatistický) vplyv vyprchania efektu zrušených obedov zadarmo na školách (medziročnú infláciu aktuálne navyšuje o 0,5 p. b.). Aj pri ostatných položkách spotrebného koša by ďalšiemu zrýchľovaniu inflácia mala brániť najmä vysoká porovnávacia báza. Rast cien však ostane silný a spomaľovanie dynamiky medziročnej inflácie bude najskôr len veľmi pozvoľné – inflácia by mala zotrvať na úrovni okolo 13% až do konca tohto roka.
Ceny budú stále nahor tlačiť vyššie ceny energií, potravín i ich sekundárne efekty prelievajúce sa do dopytovej inflácie. Na úrovni nad 10% by sa pritom rast cien mal udržať aj v budúcom roku. Kľúčovou položkou, ktorá určí úroveň inflácie v budúcom roku, budú ceny plynu, elektriny a tepla. Plné premietnutie trhových cien do cien pre domácnosti by v budúcom roku zrýchlilo infláciu až k úrovniam okolo 25–30%. Stále však predpokladáme, že vláda nárast cien energií pre domácnosti bude výrazne tlmiť a celková inflácia sa tak udrží na podobných úrovniach ako v tomto roku.
Eva Sadovská, analytička WOOD & Company
"Ukazovatele zamerané na spotrebu domácností či tržby maloobchodu naznačujú, že počas uplynulých mesiacov ani vysoká inflácia zatiaľ väčšinu Slovákov v míňaní nezastavila. Maloobchodné tržby totiž počas prvých siedmich mesiacov 2022 zaznamenali v stálych cenách medziročný nárast o 9,2 %. Aj napriek rastúcej inflácii, omikronovej vlne a vojnovému konfliktu na Ukrajine dokázala dokonca práve vyššia spotreba slovenských domácností počas prvého polroka 2022 potiahnuť celkový ekonomický rast v krajine (HDP). Nákupné správanie Slovákov v tomto roku ovplyvnil efekt tzv. odloženej spotreby alebo vynútených úspor. Ide o ušetrené finančné prostriedky z čias pandémie, ktorá bola sprevádzaná prísnymi opatreniami. Slováci vtedy chceli míňať, ale nemali kde, nakoľko obchody boli zatvorené a služby nefungovali. Tieto odložené peniaze tak do veľkej miery využívali na nákupy práve v tomto roku. Predpokladáme, že s prichádzajúcou jeseňou efekt odloženej spotreby postupne vyprchá. Navyše obavy z vysokých cien energií by mohli Slovákov opäť „prinútiť“ viac šetriť a vytvárať si finančnú rezervu. Míňanie Slovákov tak bude zrejme v nasledujúcich mesiacoch opatrnejšie.
Pochopiteľne, výrazný nárast cien v krajine a s ním spojené vyššie náklady na základné a nevyhnutné tovary a služby spôsobili už u určitých skupín obyvateľstva poslabšie míňanie na ostatné – luxusnejšie tovary a služby. Ide predovšetkým o domácnosti seniorov, nízkopríjmové domácnosti, domácnosti nezamestnaných, domácnosti jedného rodiča s deťmi, domácnosti s viacerými deťmi, ale i (a v neposlednom rade) domácnosti so zdravotne znevýhodnenými členmi.
Čítajte viac Slováci pociťujú najväčšie zdražovanie aké nebolo 22 rokov. Inflácia sa vyšplhala na 14 percent (+ prehľad)
Rýchle zdražovanie nie je dobrou správou pre naše peňaženky. Vysoká inflácia nielenže oslabuje reálny rast platov, ale znehodnocuje aj úspory obyvateľov na účtoch v bankách. Inflácia valcuje úroky na bankových vkladoch už šiesty rok po sebe. Jednou z možností, ako sa z dlhodobého hľadiska dá popasovať s infláciou, je investovať."