Kríza prichádza. Rodina nie je kávovar, viac mincí sa nerovná viac kávy, tvrdí demograf

V roku 2060 má mať každý tretí obyvateľ Slovenska najmenej 65 rokov. Dá sa to považovať za demografickú krízu?

Určite. Pojem kríza sa zvykne používať aj v demografii. Na druhej strane, napríklad v ekonomike kríza znamená nejakú dočasnú poruchu, výkyv. V demografii bude tá kríza dlhodobá a prenesie sa aj do sociálno-ekonomickej oblasti. A mohli by sme povedať, že na rozdiel od ekonomiky nie je šanca na nejaké zvrátenie trendu. Tá kríza sa fakticky stane niečím normálnym, s čím sa budeme musieť naučiť žiť, adaptovať sa. Aj keby sa podarilo zdvihnúť pôrodnosť cez nejaké opatrenia, nebude na úrovni dve a viac detí na jednu ženu, teda na takzvanej záchovnej hodnote.

Prečo sa to deje?

Slovensko rýchlo spadlo z vysokých hodnôt pôrodnosti spred roku 1989, to sa označuje starnutie „zdola“. A tieto socialistické generácie už ovplyvňujú a ďalej budú ovplyvňovať počet seniorov, navyše skombinovaný s omnoho menšími porevolučnými generáciami, ktoré budú v produktívnom a detskom veku. Jednoducho ten rozdiel je príliš veľký, nedá sa tak jednoducho dobehnúť. Starnutie je navyše ovplyvňované zároveň aj rastom nádeje na dožitie, to sa volá starnutia „zhora“.

Pozrite si časť rozhovoru:

Ako sme na tom v porovnaní s inými krajinami?

Aktuálne patríme povedzme do druhého sledu krajín, s priemerným vekom 42 až 43 rokov, zatiaľ čo rekordéri ako Japonsko či Taliansko sa blížia k hodnotám 48 až 50 rokov. Aj v rámci Európy patríme stále k mladším krajinám, ale tempo starnutia bude veľmi rýchle, jedno z najrýchlejších, a o pár dekád budeme pravdepodobne patriť medzi demograficky najstaršie krajiny sveta.

To starnutie sa začalo v mnohých štátoch skôr, ako to prišlo k nám. Ako to v zahraničí riešia?

Väčšina vyspelých krajín to rieši viac alebo menej úspešne. Ale celkovo sú možnosti na nejaké zvrátenie starnutia obmedzené. Väčšina opatrení je adaptačná. To znamená, že ak to nevieme zmeniť, prispôsobme sa tomu, adaptujme sa. Sem patrí 2. dôchodkový pilier, zvyšovanie dôchodkového veku, zriaďovanie zariadení sociálnej starostlivosti a iné. Už dnes máme nedostatok služieb pre seniorov, toto je veľký problém, keďže počet ľudí v dôchodkovom veku sa zvyšuje, a v budúcnosti ich bude treba o 30 až 40 percent viac.

Čítajte viac Demograf Bleha o Matovičovom balíčku: Chudobnejší premýšľajú nad každým rožkom, im rozdáme krúžkovné?

Aká je tá druhá skupina opatrení?

Druhá skupina opatrení sa označuje „mitigačná“. To znamená, priamo ovplyvnime procesy, ktoré vplývajú na pokles a starnutie obyvateľstva. Napríklad snaha zvýšiť pôrodnosť alebo zabrániť odlevu Slovákov do zahraničia a, naopak, pritiahnuť naspäť tých, ktorí sú už vonku.

Viete uviesť aj konkrétne príklady?

V prípade pôrodnosti sa ako pozitívne príklady uvádzajú Francúzsko či škandinávske krajiny, ale aj Estónsko. Na druhej strane, Južná Kórea začala pumpovať do rodinnej politiky veľké peniaze, a v roku 2021 už počet detí narodených jednej žene bol iba 0,8. To je až zarážajúco nízka hodnota. Vezmime si, že za hranicu „najnižšej nízkej“ plodnosti sa označuje 1,3 dieťaťa. V Južnej Kórei je plodnosť o polovicu nižšia ako v Európe, kde je pritom nedostatočná. Dlhodobo sa musia rodiť každej žene priemerne dve deti, aby populácia nezačala klesať. Celkovo sú možnosti pronatalitnej politiky obmedzené, ale netreba ich zatracovať.

Aké návrhy rezonujú medzi akademikmi či vedcami?

V jednej veci panuje zhoda: musíme sa predovšetkým adaptovať. Zároveň veľká časť vedcov, ale aj politikov, máme, mimochodom, aj eurokomisárku pre demografiu, vyzdvihuje aj dôležitosť mitigačných opatrení, ale musíme si byť vedomí ich limitov z hľadiska účinnosti či finančnej efektívnosti. A určite musí ísť o mix opatrení pôrodnosti a migrácie. Obe majú svoj význam a akési poslanie. Migrácia rieši predovšetkým aktuálny nedostatok ponuky na trhu práce. Zvrátiť ani spomaliť starnutie ako také nedokáže, aj migranti starnú, hoci sú priemerne mladší ako domáca populácia. Už aj Japonsko, tradične migračne uzavretá krajina, pochopilo, že bez migrantov to nejde a ich počet v posledných dvoch dekádach výrazne stúpol. No a na Slovensku Rómovia.