Ako som spomínal, základný príjem klesne o 50 eur na hektár. Malí poľnohospodári budú dostávať cez redistributívnu platbu oveľa viacej. S tým sa vieme vyrovnať. Ale čo sa týka podpory poľnohospodárskej výroby ako takej, tam zásadný posun nevidíme. Preto sme sklamaní.
Pri redistributívnej platbe ste navrhovali, aby išla nie na prvých 100, ale až 200 hektárov. Ako to napokon dopadlo?
Nakoniec príde podpora až do výšky 150 hektárov, na prvých 100 hektárov bude jedna sadzba a doplatí sa aj na ďalších 50 hektárov. Čiastočne nám vyšli v ústrety, ale máme dve pripomienky.
Aké?
Neklamme si a povedzme si, že reálny poľnohospodár, s citeľnými dodávkami produkcie pre trh, hospodári zhruba na 200 hektároch. To po prvé. Po druhé, treba zaviesť povinnú registráciu žiadateľov redistributívnej platby. Ide o to, aby sme videli prínos každého poberateľa verejných zdrojov, čo za ne spoločnosti dal. Ak veľkému poľnohospodárovi dáte jedno euro, do štátneho rozpočtu vráti aspoň 50 či 60 centov vo forme daní, odvodov za zamestnancov. Zato u malých farmárov nemáte často ani prehľad o tom, ako a s akým výsledkom hospodária, či vôbec niekoho zamestnávajú, alebo sú len samoživiteľmi s nulovým prínosom pre spoločnosť.
Podmienkou dobrého hospodárenia na pôde sú znalosti, pestovateľské a chovateľské zručnosti. Rektorka SPU v Nitre Klaudia Halászová nedávno v rozhovore pre Pravdu povedala, že pri farmárčení nejde prioritne o zmenu životného štýlu, ale o to, ako dobre vedeným hospodárstvom navodiť aj zmenu životného štýlu – sebe aj okoliu. Uvedomujú si to začínajúci hospodári?
Nech si každý odpovie na otázku, koľko pozná záujemcov o skutočné hospodárenie na pôde. Pri gazdovaní, jedno či v malom, alebo vo veľkom, ide o klasickú podnikateľskú činnosť. Hospodárenie na pôde by malo nielen uživiť rodinu, ale dať pri dodržaní všetkých štandardov produkciu aj pre lokálny trh. Pre začínajúcich hospodárov by mal štát pripraviť to, čo naozaj potrebujú, to znamená prístup k pôde, peniaze na začiatok, a nielen vo forme priamych dotácií. Potrebujú aj bankové záruky na rozbehnutie podnikania. Len redistributívna platba nepodnieti malých poľnohospodárov k väčšej produkcii. Už aj preto, že táto podpora je odviazaná od produkcie.
Inými slovami povedané, nespája sa s podmienkou za poskytnutú podporu dopestovať úrodu či dochovať zviera?
Je to tak. V podstate malý hospodár nemusí robiť nič, ale dostane okolo 250 eur na hektár, ak je mladý do 40 rokov, dosiahne platba až 350 eur, pri desiatich hektároch je to 2 500 až 3 500 eur, pri sto hektároch 25 000 až 35 000 eur. Nik neskúma, čo farmár na pôde robí. Nemyslím si, že ktosi sám od seba začne pestovať karfiol či kaleráb.
V zásade sú však tie peniaze mienené na rozbeh hospodárstva. Obávate sa, že vznikne skupina nových "mulčovačov“ pôdy?
Roky sa hovorí o oživení sebestačnosti. Únia ako celok nepotrebuje zvyšovať produkciu potravín, ale Slovensko áno. Tak by malo úmerne tomu voliť spôsoby, ktoré budú garantovať rozvoj žiaducej produkcie. Aj ozelenenie musí byť produktívne. Zmyslom hospodárenia boli predsa odnepamäti potraviny pre rodinu roľníka a trh v meste. Nezakrývajme si, že doteraz, a nie ojedinele, samostatne hospodáriaci roľníci s výmerami pôdy 10 až 30 hektárov pestovali radšej pšenicu, kukuricu, bolo to skrátka jednoduchšie, a najmä výnosnejšie. Ešte si dali pole zorať, zasiať, pozberať úrodu strojmi susedného veľkého podniku. To nie je cesta k zmene.
Čítajte viac Slovenská vláda zaspala. Ako pomáhajú s enormným rastom cien energií v Česku, Maďarsku a Poľsku?
Slovensku chýba čerstvá domáca zelenina, ovocie aj mäso. Často počuť, že podporou menších podnikov sa zvýši ich produkcia. Čo však môžu urobiť veľké podniky, aby prispeli k vyššej ponuke slovenskej zeleniny, ovocia aj mäsa?
No možno niekoho prekvapím, ale 90 percent všetkej výroby mlieka a mäsa robia veľké podniky a väčšinu produkcie ovocia a zeleniny zabezpečujú tiež.
Ale aj tak máme málo vlastného ovocia a zeleniny či mäsa. Prečo?
Lebo aj poľnohospodárstvo sa sústreďuje na výrobu s najvyššou pridanou hodnotou. Keď dlhodobo robíte niečo so stratou, logicky od toho odchádzate. Teraz to vidno na mlieku. Ak liter vyrábate v päťročnom priemere po 40 centov, do mliekarní ho predávate priemerne po 34 centov a štát zo šesťcentovej straty vykryje iba štyri centy, dlho to robiť nebudete. V zahraničí sú efektívnejší vďaka vyšším dotáciám, to vysvetľuje slovenský útek od produkcie mlieka. Nahovárať si, že poľnohospodárske subjekty budú niečo robiť len preto, aby uspokojili nejakú verejnú mienku, je klamstvo. Jednoducho, poľnohospodári, bez ohľadu na to, či sú malí, alebo veľkí, robia to, čo prináša pridanú hodnotu.