Imrich Asztalos, zakladateľ rodinného hospodárstva, prežil celý život v Zemnom. Vyučil sa za opravára poľnohospodárskych strojov. Keď ako mladík s čerstvým výučným listom nastúpil na družstvo, rýchlo sa presadil medzi staršími traktoristami. Po troch rokoch práce mu zverili vtedajší výkrik technickej dokonalosti kombajn E-516. Ako všetci v Zemnom sa popri práci venoval pestovaniu zeleniny pod fóliou. November 1989 privítal s veľkou nádejou.
Vtedy 33-ročný mladý muž chcel, ako vraví s odstupom času, zmeniť svet. Nekonečné a nikam nevedúce diskusie o budúcnosti družstva ho priviedli z pohľadu starších družstevníkov obávajúcich sa o budúcnosť k riskantnému rozhodnutiu. Stavil všetko na jednu kartu a v roku 1990 vystúpil z družstva. Mal osemárový pozemok a do konca roka na ňom zručný muž postavil skleník na pestovanie zeleniny.


Asztalos doň investoval všetky rodinné úspory, ktoré spolu so ženou Betkou, vyučenou krajčírkou, nahonobili pestovaním zeleniny pod fóliovými tunelmi. Tie sa vtedy beleli v záhradách po celom južnom Slovensku. Komu z dedinčanov sa nelenilo, mal sa dobre. Za príjmy z pestovania zeleniny vo fóliovnikoch postavili rodinné domy, kúpili si autá a podnikavejší snívali, akoby sa mohli rozvíjať ďalej. Asztalos, jeden z desiatok tisíc južanov, mal plán. Vybuduje vlastný podnik. Postavil skleník, ale na bankovom konte mu svietila nula. Do dvoch rokov otočil skóre. Skleník mu umožnil byť oveľa produktívnejším a rýchlejším pestovateľom, ocitol sa na trhu skôr ako konkurencia. V roku 1992 vrátili manželke rodičovskú pôdu a plní nadšenia rozšírili pestovanie zeleniny na 2 hektáre pôdy. Pre tých, čo zabudli miery, pripomeňme, že pole s úrodnou nivou, ktorú po stáročia v chotári Zemného ukladal Váh, malo výmeru 20-tisíc metrov štvorcových.