V akom stave sa nachádzajú mliečne farmy na Slovensku? Odkiaľ kam sa uberáme?
Niekedy je štatistika výrečnejšia ako siahodlhé vysvetľovanie. Na konci septembra tohto roku bolo na Slovensku ešte 366 prvovýrobcov mlieka. Bolo, lebo na konci roka nás bude ešte menej. Situácia je naozaj veľmi zlá. Všimnime si pred štyrmi rokmi – v roku 2018 vyrábalo mlieko ešte 435 fariem. Za ten čas ubudlo 85 producentov mlieka. To je katastrofa. Čo je ale ešte horšie, kým v predchádzajúcich troch rokoch ubúdalo ročne okolo 15 fariem, teraz to vyzerá, že ročný úbytok bude vyše dvojnásobný, dosiahne hranicu 35 fariem. Rok 2021 tak vstúpi do histórie chovu dojníc ako rok totálneho úpadku. Iba pripomeniem, že pri vstupe do EÚ, v roku 2004, bolo na Slovensku 800 mliečnych fariem.
Stratili sme viac ako polovicu fariem. Úmerne tomu klesá stádo dojníc, teliatok, jalovičiek. Aký je vývoj produkcie a predaja mlieka?
Platí – menej fariem, menej mlieka. Našťastie, jeho produkcia neklesla priamoúmerne zníženému počtu fariem. Z jednej miliardy litrov mlieka sme padli asi na 800 miliónov, krajina teda vypije o jednu pätinu slovenského mlieka menej. Okamžite ho nahradilo dovážané mlieko a mliečne výrobky.
Čítajte viac Slovenská bravčovina mizne ako lanský sneh. Z 10 rezňov sú iba 3 slovenské, dovoz je lacnejší a vyhráva
V zlej správe je aspoň jedna dobrá, rastie intenzita, úžitkovosť, na farmách od jednej kravy nadoja viac mlieka. Nezanechali chovy farmári, ktorí neuniesli obrovský tlak konkurencie? Alebo to, čo sa deje, je už nezdravý jav, ohrozujúci podstatu slovenského mliekarstva?
Ekonomicky vzaté, tí, ktorí nadoja desať litrov mlieka od kravy denne, čo je zhruba 3 500 litrov za rok, nemôžu zostať na trhu. Lenže v roku 2021 zatvárajú farmy chovatelia, ktorí mlieko vedia robiť. Medzi nimi sú farmári, ktorí sú v rebríčku top 100, to znamená, že z mliečnej scény odchádzajú najlepší. Hrozné je, že neodchádzajú len tí s najslabšími parametrami výroby a predaja, ale aj najlepší, ktorí vedeli mlieko vyrábať efektívne. Okrem toho tu nejde len o ekonomiku, ale o stratu zmyslu života. Miznúce farmy sú aj tragédiami ľudskými, spájajú sa s nimi osudy ľudí, ktorí s chovom dobytka úprimne spojili celý svoj život.
Ako túto ľudskú stránku vníma slovenská politika?
Na poslednom stretnutí so štátnym tajomníkom som povedal, že ľudí sa zmocňuje dezilúzia. Sám som investoval do vlastnej farmy za ostatných 10 rokov obrovské peniaze. Nedostali sme žiadne dotácie, ani cent. Zrejme aj preto, že som vždy otvorene hovoril, čo si o úpadku poľnohospodárstva myslím. Vlani sme modernizovali farmu za vyše milión eur a tento rok za ďalšieho pol milióna. Ale straty z produkcie sú také obrovské, že otázka stojí aj u nás tak, či má naša tvrdohlavosť a snaha pokračovať vôbec nejaký zmysel? Páchame ekonomickú samovraždu.
Azda nehodíte za hlavu celoživotnú prácu?
Jedno je sentiment a druhé, či podnikáte so ziskom, alebo rastúcou stratou. Nebudeme ju prehlbovať len preto, aby nás niekto pochválil, že ešte robíme mlieko, že sme dobrí chlapci. Jednoducho to takto ďalej nejde. Na poslednom predstavenstve zväzu sa takto vyjadrili mliečni farmári z každého jedného regiónu na Slovensku. Upozorňujeme na katastrofálny stav, lebo nechceme, aby to takto ďalej pokračovalo. Lenže zatiaľ nás nik nepočúva.
Prečo?
Neviem, na čo ešte čakajú. Som zvedavý, ako zareagujú na naše požiadavky, ktoré sme im teraz predložili, budeme sa dožadovať ďalšieho stretnutia. Aj týmto sa pýtame, aký záujem má slovenská vláda o to, aby ľudia na Slovensku pili naše čerstvé mlieko a jedli mliečne výrobky. Máme ešte päť rokov vyplakávať, že sme stratili sebestačnosť vo výrobe mlieka? Naozaj sme ju stratili, lebo štát pre našu vec nič neurobil. Nič pre mlieko, nič pre zeleninu, ovocie, bravčové mäso. V mlieku ešte držíme 80-percentnú sebestačnosť, ale nevážime si to.