Na Slovensku aj v tomto roku pretrváva dlhodobý trend poklesu rodiacich vinohradov. Upozornil na to v utorok Cech vinohradníkov a vinárov Slovenska s tým, že tohtoročná úroda rodiacich vinohradov na Slovensku je napriek tomu na vysokej kvalitatívne úrovni.
To podľa CVVS dokazuje, že Slovensko ani zďaleka nevyužíva svoj plný potenciál. Správnymi reformami vo vinohradníctve pritom môže začať vinohradníctvo efektívne podporovať turistický ruch a gastrosektror, čo sa štátu vráti v podobe priamych a nepriamych daní.
Čítajte viac Šéfuje poľnohospodárskemu družstvu v Bratislave: Vinohrady rozožiera rakovina chamtivosti
„Slovenské vinohradníctvo sa nachádza v bode, keď bez zásahu štátu, výraznej podpory agrorezortu a dotácií prídeme do 10-tich rokov do stavu, že slovenské vinohrady budú mať jednu z najmenších rozlôh vo svete. Následná náprava a vysádzanie nových vinohradov bude trvať generácie a vyžadovať si investície v stovkách miliónov eur," povedal kancelár CVVS Roman Mács.
Jedno z riešení problému klesajúcej výmery vinohradov, vidí CVVS v sprísnení kontroly pohybu vína, hlavne dovozov a ich umiestnení na domácom trhu. Cech upozorňuje, že situácia na trhu v roku 2021 s dovozovým vínom a hroznom stále pripomína divoké deväťdesiate roky. Poddimenzované kontrolné orgány, hrajú podľa CVVS do karát priekupníkom s cisternovým vínom.
„Upozorňujeme, že dnes je jednoduché doviesť na Slovensko akékoľvek víno nejasného pôvodu, kvality alebo kontroly, či vôbec pochádza z hrozna, prakticky bez akejkoľvek hĺbkovej kontroly. Na dovoz a vývoz vína stačí zjednodušený sprievodný dokument," dodal Mács.
Cech preto vyzýva agrorezort, aby už v rozpočte na rok 2022 zvážil investície do väčšej kontroly monitoringu slovenského hrozna, dovozov vína a jeho umiestnenia na slovenskom trhu. Zároveň žiada o zavedenie dotácie vo výške 0,23 eura na každý jeden kilogram vypestovaného hrozna zo Slovenska a zavedenie minimálneho poplatku za kontrolu cisternového vína, ktoré prichádza na Slovensko.