Tešíme sa na budúcnosť. Viac ako polovica z nás sú optimisti

Slováci sú opatrní optimisti, viac ako polovica sa teší na budúcnosť. Vyplýva to z prieskumu Slovenskej sporiteľne, ktorý uskutočnila v období od 16. júla do 10. augusta na vzorke 1 727 dospelých respondentov.

11.08.2021 15:35
slsp
Slovenská sporiteľňa
debata

Ako však v stredu na tlačovej konferencii doplnil analytik Slovenskej sporiteľne Matej Horňák, v prieskume mali zhruba aj tretinu ľudí, ktorí sa skôr obávajú budúcnosti a 6 percent sa jej veľmi bojí. Na budúcnosť sa Slováci tešia skôr kvôli rodine, bývaniu, ale aj digitalizácii. V rámci digitalizácie najviac ľudí oceňuje to, že budú zrýchlené komunikácie a jednoduchší prístup k informáciám.

V rámci obáv najviac vyšla do popredia v prieskume politická situácia u nás, vyjadrilo sa tak 66 percent respondentov. Až 56 percent ľudí sa obáva toho, akým smerom sa uberie stav životného prostredia. Zhruba 13 percent ľudí sa zároveň obáva digitalizácie. Ľudia sa v tomto smere boja straty sociálnych kontaktov alebo straty súkromia. Vplyv pandémie je cítiť a takmer 40 percent respondentov sa budúcnosti obáva viac ako predtým. Približne 55 percent ľudí vníma očkovanie ako niečo, prečo sa môžu na svoju budúcnosť tešiť.

reštaurácia, podnikateľ, gastro Čítajte viac Hotelieri reagujú na nový COVID automat: Posuňte jeho platnosť, inak spôsobí zmätok a ďalšie škody

Takmer 40 percent respondentov si myslí, že digitalizácia im zlepší život kvôli zrýchleniu, zefektívneniu komunikácie a jednoduchšiemu prístupu k informáciám. Ďalších 32 percent vidí pozitívnu digitalizáciu v zmenšení byrokracie, papierov a jednoduchšiemu vybavovaniu úradov. Ostatných 21 percent v úspore času, 10 percent vidí v digitalizácií lepší a väčší prehľad, kvalitnejšie vzdelávanie s možnosťou rozvíjať sa a 3 percentá respondentov majú názor na pozitívny vplyv digitalizácie v podobe šetrenia životného prostredia a priaznivého vplyvu na ekonomiku.

Pesimisti k tešeniu sa potrebujú plat aspoň 1 300 eur a úspory 20 000 eur. „Nemám žiadne úspory, som vdova dôchodkyňa a mala som neočakávané výdavky, takže som na 0,“ vyjadrenie respondenta. Realitou je, že priemerná nominálna mzda v prvom štvrťroku bola na úrovni 1 124 eur. Mzdy by však podľa Horňáka mali rásť. No tretia vlna pandémie môže ešte podľa neho „zamiešať karty“. Avšak mala by byť podľa analytika slabšia, ako predošlé dve, pretože sme vo fáze očkovania digitalizácie a finančnej istote.

debata chyba
Viac na túto tému: #Slovensko #Slovenská sporiteľňa #budúcnosť #optimisti