Brusel precizuje novú Spoločnú poľnohospodársku politiku (SPP), osou ktorej má byť Green Deal – Zelená dohoda a v jej rámci stratégia „z farmy na vidličku“. Ako si s ňou poradí Slovensko? Krajina medzi Dunajom a Tatrami má veľmi dobré prírodné podmienky na produkciu potravín a život vôbec, ale aj svojskú historickú skúsenosť z rozvoja poľnohospodárstva po skončení druhej svetovej vojny. Kolektivizácia vidieka ako dôsledok toho, že Československo sa ocitlo v zóne sovietskeho vplyvu, vznik najprv družstiev a štátnych podnikov, po roku 1989 ich transformácia na družstvá podielnikov, obchodné spoločnosti, do ktorých prenikli silní domáci aj zahraniční investori.
Niečo také sa málokde inde v Európe vidí. Súčasné Slovensko je krajinou automobiliek, prevažne veľkovýrobného poľnohospodárstva, chradnúceho potravinárstva. Celá krajina je silno poznačená priemyslom, dosť chaotickou výstavbou priemyselných parkov, obchodných aj rekreačných zón a búrlivo sa rozrastajúcich obcí v okolí hlavného mesta a krajských sídel. Kamienky mozaiky dopĺňajú regióny, kde sa obce vyľudňujú.
Krajina neuveriteľných ekonomických, sociálnych, ale aj mentálnych kontrastov sa dostala na hranicu svojich možností. A predsa má veľký potenciál. Ide o to, ako veci vyladiť, ako využiť skúsenosti a zdroje, ktoré ponúka Európska únia, ako si osvojiť jej pozitívnu politickú, ekonomickú, kultúrnu skúsenosť a hodnoty. Ako rozvinúť to, v čom je Slovensko prirodzene dobré, ako oživiť v poľnohospodárstve to, čo bolo jeho prirodzenou súčasťou, čo tvorilo a opäť môže tvoriť fyzickú i duchovnú tvár vidieckej krajiny.
Z farmy na vidličku
Z úst odborníkov neraz zaznieva, že územie Slovenska (49 035 štvorcových kilometrov) môže uživiť o jeden milión ľudí viac, ako je súčasný počet obyvateľstva (5,464 milióna). Realitou posledných rokov sú však obrovské dovozy potravín, len vlani dosiahlo pasívne saldo v zahraničnom agroobchode vyše dvoch miliárd eur. Poľnohospodárstvo starne, takmer tri štvrtiny ľudí pracujúcich v odvetví majú nad 40 rokov a necelá polovica viac ako 50 rokov.
Ako dosiahnuť efektívnu generačnú obnovu a súčasne zregenerovať na veľkých plochách jednostranne využívanú pôdu? To je len jedna z mnohých otázok, ktoré pred Slovenskom stoja. Je najvyšší čas na zmenu, ktorú vyjadruje aj nová Spoločná poľnohospodárska politika pre aktuálne programové obdobie. Jej podstatou je stratégia Farm to Fork – z farmy na vidličku.
"Keď ju Európska komisia formulovala, mala na zreteli naše jedlo, zdravie, planétu, budúcnosť,“ hovorí Štefan Adam, riaditeľ VÚ ekonomiky poľnohospodárstva a potravinárstva, ktorý je súčasťou Národného poľnohospodárskeho a potravinárskeho centra. Práve ono by malo ukázať, čo Farm to Fork v podmienkach Slovenska znamená.
Štefan Adam objasňuje, že ide o ozdravenie výroby potravín a spolu s nimi života v krajine, o to, aby boli potraviny cenovo dostupné a ich výroba trvalo udržateľná aj v podmienkach klimatickej zmeny. Aby potraviny odzrkadľovali odolnejšiu krajinu, ktorú charakterizuje pestrejšia biodiverzita. Aby výrobno-obchodný reťazec bol čo najkratší a produkty smerovali z poľa či farmy rovno na spotrebiteľovu vidličku.
Ciele, ku ktorým sa hlási aj Slovensko, sú podľa Adama mimoriadne ambiciózne. Spomeňme niektoré z nich. Napríklad zníženie spotreby pesticídov do roku 2030 o 50 percent, pokles používania hnojív o 20 percent, rozšírenie ekologického poľnohospodárstva šetrného k životnému prostrediu na 25 percent z plochy obrábanej pôdy… Výpočet cieľov je, samozrejme, podstatne širší.
Mladí v zovretí faktov
Kto má byť nositeľom zmeny? Celkom prirodzene sa nádeje vkladajú do mladých poľnohospodárov, ktorých potrebujú všetky typy podnikov. So zmenou štýlu hospodárenia na pôde a v krajine ako takej sa spája úsilie o podnikanie prostredníctvom rodinných hospodárstiev. Slovensko ich má stále málo. Ide o to, ako pomôcť na nohy aj malým a začínajúcim farmárom, ako zveľadiť hospodárstva, produkujúce to, čo krajine chýba, a súčasne prinášajúce renesanciu zabudnutých foriem života a podnikania na vidiek. Súčasný stav, ako si všíma Štefan Adam, vzbudzuje nádej aj obavy.
Všimnime si, čo hovoria analýzy Európskej komisie. Tak napríklad Slovensko má druhý najvyšší podiel mladých poľnohospodárov (11,1 percenta) na celkovom počte manažérov fariem v roku 2016 (priemer EÚ 5,1 percenta). Zatiaľ čo priemer EÚ po roku 2010 klesá, na Slovensku došlo v roku 2007 k zmene trendu a podiel sa odvtedy zvyšuje. Pomer mladých manažérov k starším ľuďom na Slovensku je 0,24, čo znamená, že na každého mladého poľnohospodára pripadajú štyria poľnohospodári starší ako 55 rokov a patrí k najvyšším v EÚ (po Rakúsku a Poľsku).
Percento mladých farmárok sa v priebehu rokov zvyšovalo až do roku 2016, keď pomer mladých manažérok k mužským manažérom predstavoval 23,4 percenta.
Rozletu mladých poľnohospodárov bráni obmedzená dostupnosť pôdy na predaj alebo na prenájom. Mladí poľnohospodári s podporou SPP obhospodarujú na Slovensku pôdu len na ploche 22 840 hektárov. Spravidla ide o malé rodinné farmy prvej generácie. Priemerná veľkosť farmy mladého poľnohospodára je 38 hektárov, čo je výrazne pod priemerom EÚ (80,7 hektára). Všeobecne platí, že v EÚ majú mladí poľnohospodári tendenciu mať väčšie a špecializovanejšie farmy. Na Slovensku tiež narážajú na administratívne prekážky vyplývajúce z vnútroštátnych právnych predpisov, ktoré spôsobujú ťažkosti v prístupe k pôde.
Takisto čelia vážnym ťažkostiam pri pokuse o prístup ku kapitálu, najmä majú nízky prístup k pôžičkám z dôvodu zlej úverovej histórie, nedostatku aktív, ktoré by sa mohli použiť ako zábezpeka, a pretože sú často považované za ekonomicky nerealizovateľné. Majú vyšší dopyt po investíciách, čelia vyšším nákladom pri začatí podnikania, a preto majú nižšiu návratnosť zo svojich poľnohospodárskych činností, čo znižuje ich ziskovosť a prístup k úverom.
Štefan Adam v tejto súvislosti pripomína, že je načase lepšie pracovať so systémom záruk. "Keby sa napríklad štát prostredníctvom Slovenskej záručnej a rozvojovej banky zaručil za podnikanie mladých hospodárov ZRB sumou sto miliónov eur, mohlo by to zo strany komerčných bánk priniesť pre začínajúce hospodárstva investície za 500 až 600 miliónov eur,“ upozorňuje šéf ekonomického ústavu na jeden z detailov, ktorý by mala akceptovať vláda. Tak by sa totiž dali získať okrem schémy podpôr pre mladých nevyhnutné investície na financovania potrieb ich vznikajúcich hospodárstiev.
Vedomosti a zručnosti
Pôda a peniaze však na dobré hospodárenia nestačia. Vždy to boli vedomosti, zručnosti a ich zveľaďovanie, ktoré podmieňovali využitie peňazí investovaných do pôdy, rastlín, zvierat, prostredia. Slovensko, žiaľ, patrí medzi krajiny s najnižšou odbornou prípravou mladých manažérov poľnohospodárskych fariem, či už základnou, alebo úplnou, a je hlboko pod priemerom EÚ (28 percent na Slovensku oproti 43 percentám priemeru EÚ).
Štefan Adam dáva do pozornosti aj ďalší znepokojujúci jav. Podiel vzdelania v priebehu rokov mierne klesá, čo je v jasnom kontraste s priemerom EÚ. Kvôli nedostatočnej úrovni vzdelania alebo zručností banky považujú mladých farmárov za rizikovejšiu kategóriu. Nedostatok vedomostí navyše zvyšuje ťažkosti so zriaďovaním a tiež riskuje životaschopnú prevádzku, a teda zotrvanie v podnikaní najmä v prvých rokoch.
Ako rozhýbať poľnohospodárstvo krajiny? Odpoveďou na to by mala byť dlhodobá stratégia rozvoja, ktorá sa, ako vidíme, mučivo a bolestne rodí v podmienkach súperenia politických strán o charakter vlády, štátu, ale aj o zvládnutie pandémie koronavírusu. Jedno je však isté, ráno čo ráno celkom samozrejme začíname od raňajok.
Bez jedla a zdravej krajiny a ľudí, ktorí v nej hospodária, niet života. Po všetkých peripetiách potrebujeme dosiahnuť veľkú spoločenskú zmluvu o rozvoji poľnohospodárstva a zachovaní života na vidieku.
Súhlasíme s Hviezdoslavom, že mládež je držiteľkou rána. Ako sa jej darí, ako vníma krajinu, jej podnikateľské prostredie, ako sama hospodári, čo na aktuálny stav hovorí akademická obec, ako Európska únia vníma Slovensko, na to sa z rôznych aspektov pozeráme na stránkach prílohy Mladí na pôde pripravenej spolu s Euractiv.