Minister pôdohospodárstva a rozvoja vidieka Ján Mičovský hovorí o „prelome“. V istom zmysle má pravdu. Po rokoch, keď celá slovenská produkcia jahňaciny mierila na taliansky veľkonočný trh, kam išlo stotisíc jahniat, sa konečne pomer začína otáčať. Vlani najlepší bard spomedzi doterajších ministrov pôdohospodárstva dosiahol predaj 8-tisíc veľkonočných jahniat na domáci trh, tohto roku 15-tisíc a o rok by to mohlo byť už 40-tisíc.
Na slovenské pomery skutočne úspech a Ján Mičovský, hoci k jeho doterajšiemu ministerskému výkonu majú poľnohospodári množstvo výhrad, sa v ovčiarstve postaral o zmenu. Presnejšie pandémiou umocnené odbytové pomery dokázal v kooperácii s obchodnými reťazcami a činorodým Zväzom chovateľov oviec a kôz zmeniť.
Isteže, 15-tisíc jahniat neznamená z hľadiska päťmiliónového Slovenska ešte veľa. Veď sme takmer zabudli, ako chutí ovčie, baranie aj najdelikátnejšie jahňacie mäso. Možno to bol dôsledok modernizácie slovenského poľnohospodárstva potravinárstva a kuchyne zároveň. Do popredia sa dostali ako všade inde lacné a rýchlo dostupné kurence a k tomu bravčové mäso.
Tieto dva druhy dominujú slovenskej spotrebe. Porovnajme slovenskú spotrebu mäsa: vyše 30 kilogramov bravčoviny, vyše 20 kilogramov hydiny, ani nie 5 kilogramov hovädzieho mäsa a k tomu „až“ 130 gramov jahňaciny na obyvateľa a rok. Taký je dlhodobý pomer síl, teraz o dáky dekagram jahňaciny porastieme.
Zvýšený dopyt po jahňacine môže pozitívne ovplyvniť životný štýlu súčasníkov i hospodárenia v krajine. Za posledných tridsať rokov zarástlo samonáletom lesných drevín okolo 200-tisíc hektárov lúk a pasienkov, stádo oviec kleslo o polovicu a jahňacine sme začali prichádzať na chuť paradoxne pri pobytoch v zahraničí.
Posledných desať rokov však ovčiarsky zväz urobil úžasnú osvetovú prácu, objavili sa festivaly propagujúce nielen bryndzu, parenice, oštiepky, ale ponúkajúce aj jahňacie mäsko. Ovčiari toľko húdli svoju pieseň o jahňacom, až sa dostali do nášho povedomia. Vlani reťazce predali ako malinu celú ponuku a tohto roku plánovali 40-tisíc kusov.
Tradiční slovenskí nákupcovia však začali strečkovať okolo ceny. Zväz, ktorý funguje aj ako odbytové družstvo, nespanikáril, vtiahol do hry nečakane tretieho spracovateľa. A ľady nie že sa pohli, ale s hrmotom prevalili krajinou. Veľká hra zhruba o 1,2 milióna eur, o toľko išlo pri uzatváraní kontraktov, prischla nie špekulujúcim nákupcom, ale konečne tým, ktorí zvieratá chovajú.
Slovenské ovčiarstvo urobilo prvý krôčik k veľkej zmene. Tisíce jahniat nakúpili ľudia aj do záhrad, aby im až do jesene spásali trávu. A potom s väčším množstvom mäska pod kožúškom skončia barance v komore. Zdá sa, že konečne sa začíname správať o chĺpok rozumnejšie a prichádzať na chuť tomu, čo robí dobre zdraviu ľudí i krajine samotnej.