Mičovskému sa opäť podaril husársky dotačný aj komunikačný kúsok. Už dva týždne nedáva odpoveď na to, ako vlastne prišiel k redistributívnej platbe 150 eur na hektár, najvyššej v celej EÚ. Nárok na ňu by mali poľnohospodári na prvých 28 hektárov pôdy.
Rezort ide podľa dostupných zdrojov rozdať na redistributívnu platbu zhruba 30 miliónov eur, pričom z veľkej časti týchto peňazí majú profitovať tzv. fonkári. Takto v skratke volajú fyzické osoby nepodnikateľov, ktorí podľa SPPK na svojej pôde takmer nič neprodukujú. Naopak, často sa pohybujú v zóne sivej ekonomiky alebo výmenného obchodu. Počet fonkárov sa blíži k číslu 9 600.
Redistributívna platba by mala priniesť spravodlivejšie rozdelenie dotácií pre veľkých a malých poľnohospodárov a súčasne katapultovať rozvoj najmenších fariem na Slovensku.
Diskusia? Bude dnes
SPPK nenamieta redistributívnu platbu ako takú, ale to, že rozhodnutiu nepredchádzala žiadna zásadná diskusia so samosprávou. Zavedenie tejto platby môže vážne skomplikovať situáciu najmä stredne veľkým poľnohospodárskym podnikom, ktoré tvoria chrbticu agrosektora a produkujú gro domácich potravín.
Macho povedal, že "rezort sa zmieta v kŕčoch a my sme rukojemníci v rukách ministra. Potajomky pripravovaná redistributívna platba je čerešničkou na torte totálneho chaosu a anarchie, ktorý vládne v agrosektore od nástupu nového vedenia rezortu pôdohospodárstva“. Dodal, že ministra opustilo sedem vrcholných spolupracovníkov počnúc generálnym riaditeľom Pôdohospodárskej platobnej agentúry, pokračujúc štátnym tajomníkom a končiac generálnou riaditeľkou služobného úradu.
Minister odmietol, že by jeho kroky boli chaotické. "Máme pripravené premyslené ďalšie postupy, ktoré pomôžu pôdohospodárom práve v tomto neľahkom období. O tom bude aj dnešné (v stredu) rokovanie s množstvom poľnohospodárskych komôr, kde chceme vysvetliť zámery s redistributívnou platbou, tiež ako im pomôžeme v tomto ťažkom covidovom období. Som presvedčený, že aj na základe tých rokovaní, ktoré sme ohlásili a ktoré sú pripravené so všetkou zodpovednosťou, k žiadnej štrajkovej revolúcii nedôjde, lebo to, čo robíme, má zmysel a verím, že poľnohospodári to pochopia.“
Lenže poľnohospodári, najmä tí, ktorí sú zoskupení v SPPK, hovoria o tom, že pohár ich trpezlivosti už pretiekol. Spôsob, akým sa rezort pod vedením Mičovského usiluje stabilizovať zvyšovanie produkcie, prináša opačné výsledky. Slovensko stráca sebestačnosť, lebo jedno zlé rozhodnutie strieda ďalšie.
Kto sú fonkári
"Denne do krajiny už prúdi nie 700 či 800, ale 900 kamiónov s potravinami a za tejto situácie ide rezort podporovať ničnerobenie,“ povedal Miroslav Štefček, predseda PD Ludrová, podpredseda SPPK.
Tzv. fonkári, fyzické osoby nepodnikatelia, budú podľa Štefčeka v obrovskej výhode opri štandardným poľnohospodárskym podnikom. Nemajú povinnosť viesť účtovníctvo, nepodliehajú tzv. krížovej kontrole dotácií, nemusia ich priznávať do dane z príjmov, teda zdaňovať ako družstvá. Možno niektorí chovajú tri-štyri kravy, možno predajú nejaké mlieko alebo vyrobia korbáčiky a predajú ich ako prebytky, ale to všetko je bez akejkoľvek evidencie. Stačí im len udržiavať pôdu v nezaburinenom stave a dostanú peniaze.
Za zavedenie redistributívnej platby sa prihovára ASYF – Združenie mladých farmárov na Slovensku. Vychádzajú z predpokladu, že ak je priemerná výmera farmy na Slovensku 100 hektárov, tak by táto platba mala byť sto eur.
Lenže táto výmera farmy vychádza z toho, že na dotácie má nárok viac ako 18-tisíc poberateľov, od najmenších po najväčších, od produktívnych až po samozásobiteľov. Treba naozaj dva razy merať ako podporiť tých, ktorí budú férovo produkovať potraviny pre trh a riadnym hospodárením sa starať o dobre vyzerajúcu krajinu.
Redistibutívnu platbu v EÚ vypláca takmer desiatka krajín. Pohybuje sa zvyčajne od čosi viac ako 20 eur po necelých 80 eur na hektár. V Poľsku sa začína od výmery farmy tri hektáre a končí sa pri 40 hektároch, v Portugalsku ju vyplácajú od piatich hektárov. Slovensko s navrhovanou platbou 150 eur bez toho, aby ju diferencovalo, prekonalo všetky obvyklé štandardy.
Poľnohospodári sa pýtajú, čo sa ešte musí stať, aby sa premiér zamyslel nad tým, ako riadi rezort minister Ján Mičovský. Vyzvali Igora Matoviča, aby sa s nimi stretol, vypočul si ich a neposielal im štipľavé odkazy bez toho, aby poznal názor tých, ktorí držia sebestačnosť krajiny aspoň v základných produktoch.
Času niet nazvyš
Naprieč odvetvím sa šíri dezilúzia z neplnených sľubov. Ešte vlani sľuboval minister Mičovský, že do odvetvia príde 2,4 miliardy eur. "Neprišlo nič (v rámci Plánu obnovy sa ráta len so 60 miliónmi eur na pozemkové úpravy), z tzv. pandémiovej podpory boli vynechané všetky veľké potravinárske fabriky, ľudia idú na doraz a nevieme garantovať, či pri zhoršení situácie budeme vedieť spracúvať produkty, ktoré prichádzajú z poľnohospodárskych podnikov,“ povedal podpredseda SPPK Marián Šolty, riaditeľ levickej mliekarne.
Samospráva požiadala o mimoriadne zvolanie Výboru pre pôdohospodárstvo a životné prostredie. Jeho predseda Jaroslav Karahuta (Sme rodina) je za redistributívnu platbu, ale pripomína, že jej zavedenie by nemalo viesť k destabilizácii sektora. Rezortu pritom nezostáva veľa času na definitívne vyriešenie citlivého rozdelenia priamych platieb, má na to už len sedem pracovných dní.
Hoci sa komora ako nepolitická organizácia usilovala riešiť problém dotácií ako čisto vecnú otázku, tá sa, samozrejme, stala aj vecou politickou.
„Pán minister ‚Dedoles‘ by si mal zobrať flintu a ísť sa poprechádzať niekde po lese. To mu pôjde určite lepšie než riadenie rezortu pôdohospodárstva,“ odkázal predseda Smeru Robert Fico. „Po svojom vymenovaní vymenil minister Mičovský prakticky všetkých dôležitých ľudí a dosadil tam svojich. Ďalší odborníci odišli z vlastnej vôle. Pán Mičovský nemusí byť zlý človek, ale ako manažér úplne zlyháva a jedinou schodnou cestou je, aby odstúpil,“ doplnil Richard Takáč, podpredseda Smeru.
Včera odniesli poľnohospodári premiérovi, ministrom a predsedovi parlamentu debničky s potravinami. Jedna z nich bola prázdna – pre ministra Mičovského.