Galbavý bol z tohto trojlístka najmladší, nedožil sa ani 59 rokov. Dokončenie ambicióznych rozvojových plánov jedného z najproduktívnejších poľnohospodárskych družstiev mu prekazila ťažká choroba. Nedával ju najavo, naopak, ešte v lete, keď sme sa stretli krátko po úspešnej žatve, či na Vianoce, keď chystal vianočný vinš pre čitateľov Pravdy, sa zdalo, že nepriateľa, ktorý mu usiluje o život, premáha obrovskou túžbou žiť a pracovať.
Bez ohľadu na to, že Jozef Galbavý už viac nevkročí do svojho milovaného chotára, zanechá po sebe rešpektované dielo. Bezprostredne po roku 1989 bolo v Československu poľnohospodárstvo zrejme najkonsolidovanejšou časťou ekonomiky. To slovenské sa dotiahlo na úroveň českého a začalo ho predbiehať v intenzite výroby obilia.
K lídrom v obilninárstve federácie patrilo po celé sedemdesiate a osemdesiate roky JRD Československo-poľského priateľstva so sídlom v Trebaticiach, dedine neďaleko Piešťan. Šlo o zlúčené družstvo z troch obcí, ktoré zužitkovalo tradíciu skvelých gazdov a chovateľov aj zo susedných Krakovian a Boroviec.
Mladý Galbavý agronomicky aj manažérsky dozrieval v čase najväčšieho investičného aj intelektuálneho vzopätia slovenského poľnohospodárstva. Jeho učiteľom bol vynikajúci agronóm Vojtech Palkech, ktorý by celkom určite našiel svoje miesto v pomyselnej sieni slávy slovenského obilninárstva. Keby sme ju, pravda, mali.
Vojtech Palkech začínal u otca Galbavého a Jožko Galbavý u Vojta Palkecha. Žiak zakaždým tromfol učiteľa, podarilo sa to aj Galbavému. V roku 2020 dosiahli v Trebaticiach špičkové úrody husto siatych obilnín, keď pšenica sypala po 8,44 tony priemerne z hektára. Zanechal po sebe nástupcom veľkú výzvu.
Časy, keď sa dávali majstrovské výkony poľnohospodárov do pozornosti celej krajiny, sú dávno preč. Akoby poľnohospodárstvo doplatilo na to, že sa vyhrievalo v priazni minulého režimu. Až s odstupom rokov, keď upadli do zabudnutia reči všemocnej štátostrany, si uvedomujeme podstatu, ktorá zostala. Boli a sú ňou ľudia rozumejúci čoraz vzácnejšej pôde. Zostali len ľudia ochotní aj ďalej poctivo, so zanietením pracovať a rozvíjať dielo, ktoré im zanechala generácia, ktorá zakladala družstvá.
Niekedy počuť, že mať tak chotár ako majú v Trebaticiach, aj my by sme boli takí dobrí. Nuž iba dodajme, že sama pôda nestačí, treba sa o ňu neprestajne starať a nachádzať nové, lepšie spôsoby hospodárenia.
Galbavý patril k dnes rýchlo sa zmenšujúcej skupine hospodárov, ktorí nezanedbali hnojenie pôdy vyzretým maštaľným hnojom. V čase klimatického zlomu, dlhých období sucha, je pôda s dobrou štruktúrou lepšie schopná zvládať extrémy počasia. Poctivé hospodárenie je vo svojej podstate dômyselnou hrou s pôdou, ku ktorej patrí nachádzanie nových odrôd, plemien a udržanie pestrej skladby poľnohospodárskej výroby. Práve to bolo príznačné pre Galbavého manažérsky prístup.
Preto sa stalo Agrodružstvo Trebatice vyhľadávaným overovacím polygónom slovenských a českých výskumných pracovísk, robili sa tu slávne Dni poľa. Spojenie výskumu s praxou, ktoré odštartoval Vojtech Palkech s bučianskym šľachtiteľom pšenice Bohušom Kábrtom, našlo pokračovanie v diele Jozefa Galbavého.
K jeho posledným zámerom patril plán rozšírenia pestovania zeleniny, oživenie závlahového hospodárstva. Chcel dokončiť majetkové vysporiadanie pôdy, aby družstvo a dedina mala jasno, kto na čom hospodári, zamýšľal vybudovať sociálne byty. Žiaľ, nebolo mu dopriate, aby to, čo mienil, aj uskutočnil. Zanechal však po sebe životaschopný podnik, produkujúci pre krajinu chlieb, mlieko, mäso, cukor, zemiaky a zeleninu v množstvách a kvalite, ktoré môžu slúžiť ako zlatý štandard pre ktorýkoľvek podnik ašpirujúci na prívlastok moderný.