Napriek nim rozpočet verejnej správy skončil väčšinou s väčším deficitom, ako bola rozpočtovaná hodnota. Bez príjmov navyše by bol prepad verejných financií podľa RRZ výrazne hlbší. Tento prístup vlád sa výrazne odrazil na vývoji verejného dlhu. Ak by sa vlády držali svojich vlastných cieľov a neočakávané príjmy využili na konsolidáciu, hrubý dlh v roku 2019 mohol byť podľa odhadov rozpočtovej rady nižší až o deväť percentuálnych bodov hrubého domáceho produktu.
Od roku 2015 vyhodnocuje RRZ pri prijímaní rozpočtu verejnej správy jeho riziká podľa súčasnej metodiky. Ide o vyčíslenie nesprávne odhadnutých predpokladov rozpočtu v konkrétnych nedaňových položkách. Za obdobie uplynulých piatich rokov RRZ pri prijímaní rozpočtov upozornila na celkové riziká v objeme 2,3 miliardy eur. Hodnotenie RRZ pritom nemožno považovať za príliš konzervatívne, keďže uvedené riziká sa naplnili v celkovom objeme až 3,56 mld. eur.
„Je pochopiteľné, že súčasťou politických súbojov sú aj vyjadrenia, ktoré neodzrkadľujú vždy celú realitu. Súčasťou politických súbojov by však nemali byť tvrdenia, ktoré sú s realitou v úplnom rozpore. Slovensko dnes potrebuje poctivú verejnú debatu o stave krajiny, vrátane stavu verejných financií. Až vtedy bude môcť dôjsť k náprave toho, čo sa zanedbalo,“ konštatuje doterajší predseda RRZ Ivan Šramko, ktorý inštitúciu viedol od jej vzniku v roku 2012 až do 17. septembra 2020.