Poľnohospodárstvo: Odborníci nepadajú z neba

Juraj Mačaj patrí k mladej generácii poľnohospodárov. Vedie najväčší rodinný zeleninársky podnik s výmerou 5 500 hektárov pôdy, ktorý dáva prácu 400 ľuďom. Supermoderné hospodárstvo si vyžaduje vzdelaných ľudí. "Nebojíme sa im dať príležitosť,“ hovorí Juraj Mačaj, člen predstavenstva Slovenskej poľnohospodárskej komory.

28.02.2020 10:00
debata (2)
Juraj Mačaj, člen predstavenstva Slovenskej... Foto: Pravda, Ľuboš Pilc
Juraj Mačaj, člen predstavenstva Slovenskej poľnohospodárskej komory Juraj Mačaj, člen predstavenstva Slovenskej poľnohospodárskej komory

Ako pracujete s mladými ľuďmi?

Hovoríme s rodičmi, učiteľmi, výchovnými a kariérovými poradcami. Rozhovor začíname na základných školách a pokračujeme spoluprácou so strednými školami. Ony sa otvárajú nám a my im. Otvorenosť a ústretovosť sa vypláca.

Robia to tak aj iní?

Každý, kto myslí na budúcnosť, to začína robiť. Poľnohospodárstvo prekonalo ťažké transformačné obdobie, veľa podnikov sa hľadalo, menili sa majitelia, tento proces sa pomaly dokončuje a väčšina podnikov už má svoju víziu rozvoja. Robíme s mladými ľuďmi, lebo im sedia nové technológie. Sú nimi posadnutí, len ich treba správne usmerniť.

Medzi poľnohospodármi ste zrejme rekordérom v duálnom vzdelávaní. Koľkých dualistov máte?

Siedmich na SOŠ v Ivanke pri Dunaji a troch v Galante. Ak to pôjde takto ďalej, budeme mať o 5 – 6 rokov prevažne mladý tím veľmi dobrých traktoristov – po novom agromechanizátorov.

Ste v blízkosti Bratislavy. Nekradne vám hlavné mesto najlepších pracovníkov?

Mesto ľudí priťahuje nielen pracovnými ponukami, ale niektorých svojím ruchom odstrašuje a tým ich vháňa do našej náruče. Je dosť detí, ktoré netúžia študovať na vysokej škole. Poľnohospodárske podniky môžu byť relatívne silní regionálni zamestnávatelia. Pravda, musia mať jasnú rastovú líniu, dobrú spoluprácu so školami, aj ich prostredníctvom sa dá otvoriť verejnosti. Poľnohospodári sa nemôžu spoliehať na to, že si budú preťahovať ľudí. Niet ich, musíme si ich vychovať. Nemožno stavať na tom, že u nás budú robiť ľudia z tretích krajín.

Kto viac rozhoduje o výbere poľnohospodárskej profesie – samo dieťa či rodič?

Rozprával som sa s našimi desiatimi študentmi a poväčšine šlo, čudovali by ste sa, o ich rozhodnutie, rodičia im potom dali zelenú. Sú to chlapci, láka ich technika, traktor, sloboda šíreho poľa. Moderné stroje sú veľké hračky. Ako deti začali s plastovými traktoríkmi a teraz pracujú so skutočnými technicky unikátnymi strojmi. Je to hra na celý život.

Agropotravinárske profesie sú mimo centra pozornosti. Čo by mal urobiť štát?

Je, samozrejme, dobré propagovať odvetvie, chvalabohu duálne vzdelávanie je naspäť, treba ho rozvíjať, pestovať, ale určite sa musia viac otáčať samosprávy aj poľnohospodárske podniky. Školy potrebujú dostávať podnety od poľnohospodárov, potom budú bližšie k nám aj s odbormi, ktoré potrebujeme. Aby to dokázali, musíme byť bližšie aj my k nim.

Musel prísť pád na personálne dno, aby sa začali veci meniť?

Zrejme sme museli padnúť naozaj na dno, ak sa až teraz veci začínajú meniť. Človek by iste uvítal, keby mu padol do vienka hotový odborník, ale kto sa na to spolieha, je naivný. Musíme si ľudí, ktorých potrebujeme, vychovávať.

© Autorské práva vyhradené

2 debata chyba
Viac na túto tému: #poľnohospodárstvo #rozhovor