Štyri automobilky – Stellantis, Kia, Volkswagen a Jaguar – vyrobia ročne vyše milión áut, čo nás radí k celosvetovej špičke.
No odvetvie stojí pred veľkou výzvou. Pomaly sa končí doba, keď sa z výfukov áut budú vypúšťať emisie zo spáleného benzínu a nafty. Prichádza čas, keď bude čoraz viac áut jazdiť na elektrinu, ktorú si vozidlá vozia uloženú v baterkách.
Čítajte viac Brutálna cenová vojna Číny sa vyostruje. S čím prišiel výrobca lacných elektromobilov?
Slovensko tak stojí pred existenčnou výzvou – buď sa automobilky preorientujú na výrobu elektrických vozidiel, alebo skončia výrobu a ľudia prídu o prácu. Navyše, veľká konkurencia prichádza z Číny, ktorá je svetovým lídrom vo výrobe čisto elektrických áut. Tie už začali prichádzať na starý kontinent a okrem toho, že tlačia ceny dole, naháňajú strach svojim tradičným európskym konkurentom.
Fico presne pred mesiacom sľúbil automobilkám riešenia a pomoc na to, aby svoju výrobu plynule premenili z výroby „spaľovákov“ na výrobu elektrických áut. Vláda preto vo štvrtok prijala uznesenie pod hlavičkou ministerky hospodárstva Denisy Sakovej (Hlas) s viacerými bodmi a zadaniami pre ministrov, ktoré majú plniť. Sú to zatiaľ iba rámce a všeobecné smerovania, nie konkrétne opatrenia.
Tie majú prísť až s akčným plánom, ktorý vláda sľubuje predstaviť onedlho. „Pohľad na situáciu automobilového priemyslu na Slovensku nám ukazuje, že jeho transformácia je nevyhnutná a už sa aj deje. Podpora výroby elektrifikovaných a elektrických vozidiel je kľúčová nielen pre konkurencieschopnosť slovenských automobiliek, ale aj pre dosiahnutie dlhodobých klimatických cieľov,“ konštatuje uznesenie vlády.
Už v súčasnosti slovenské automobilky nespia, ale zavádzajú výrobu elektromobilov. Napríklad fabrika Volkswagenu v Devínskej Novej Vsi – približne 28 percent z jej celkovej výroby tvoria elektromobily. Onedlho budú z pásov schádzať plne elektrifikované vozidlá typu Porsche Cayenne Electric. Trnavská továreň Stellantisu v súčasnosti produkuje zhruba 13 percent elektromobilov v podobe Peugeotu e-208, ďalej plánuje vyrábať aj tri nové elektrické modely vrátane Citroën ë-C3.
Kia plánuje dve plne elektrifikované autá, pričom v súčasnosti vyrobí 9 percent elektromobilov z celkovej výroby. Štvrtý v poradí Jaguar Land Rover zatiaľ elektrické autá nevyrába, no v budúcnosti s nimi počíta. Piata automobilka Volvo bude vyrábať iba elektrické autá.
V čom teda musí vláda a automobilky zabrať, aby sa podaril prechod na elektromobilitu? Ide o niekoľko bodov. Prvým je zabezpečiť dostatok elektrickej energie. Druhým využitie zmeny výroby automobilov na posilnenie konkurencieschopnosti hospodárstva. Tretím je výzva zabezpečiť dostatok kvalifikovaných pracovníkov. Štvrtým je podpora infraštruktúry – to znamená vybudovanie nových elektronabíjačiek a urýchlenie posudzovania vplyvov na životné prostredie – to znamená, že ak automobilka bude chcieť niečo vystavať, vybavenie povolenia by malo trvať kratšie.
V hre je aj posúdenie možnosti dotovania nákupu elektromobilov, ich zrýchlené odpisovanie či zvýhodnenie pri používaní diaľnic a rýchlostných ciest. Toto majú v najbližších mesiacoch premyslieť jednotliví ministri. Detaily preto v uznesení chýbajú.
Starostom a primátorom zase vláda odporúča znížiť alebo zrušiť spoplatnenie parkovania alebo vjazdu do osobitne spoplatnených zón pre elektromobily. Ministerka Saková by mala zase iniciovať rokovania s aspoň jedným novým výrobcom elektromobilov alebo dôležitých dielov na výrobu elektromobilov. Slovensko by tak malo získať výrobu s vysokou pridanou hodnotou v rozsahu stredného podniku.
Denník Pravda všetky okruhy rozoberá v nasledujúcich bodoch.
1. Dosť elektriny majú zabezpečiť jadrové elektrárne
Obrovskou výzvou pre automobilky je mať energiu, z ktorej sa elektrické autá nielen vyrobia, ale aj ktorú budú využívať na pohon. Nová a v poradí piata automobilka Volvo bude pritom vyrábať iba elektromobily. Ak ich ročne vyrobí iba ona sama 400-tisíc kusov, bude vytvárať masívny dopyt po elektrine. „Tento nárast môže byť brutálny,“ povedal Fico. Viaceré automobilky čoraz viac zaraďujú do výroby elektromobily, ktorých baterky budú hladné po elektrine.
Základný scenár počíta, že do roku 2040 dopyt po elektrine stúpne až o takmer 40 percent. Spôsobí to najmä nábeh výroby spomínaného Volva, nástup výroby bateriek, zapájanie tepelných čerpadiel a čoraz väčší dopyt po kúpe elektromobilov. Navyše, veľa energetických podnikov, ktoré spaľujú uhlie alebo využívajú ropu, prechádza na čistejšiu elektrinu. Príkladom sú oceliarne U. S. Steel Košice, ktoré potrebujú stovky miliónov eur na elektrické pece. Dopyt po elektrine môže do 15 rokov vyskočiť až o 84 percent, odhaduje vláda v ďalšom scenári. Preto nové zdroje výroby elektriny budú veľmi potrebné.
Súčasný kabinet preto stavia na jadrovú energiu. Po spustení 3. bloku jadrovej elektrárne Mochovce sa buduje aj 4. blok. V hre je aj výstavba úplne nového bloku v už existujúcom areáli Jaslovské Bohunice. V pláne je aj budovanie malých jadrových reaktorov.
2. Zabezpečiť pracovníkov
Azda najväčšou výzvou a problémom nielen pre automobilky, ale aj pre celý priemysel, je nájsť šikovných pracovníkov. Miera nezamestnanosti je okolo 4 percent, čo zjednodušene naznačuje, že kto chce, prácu si nájde. Ak už vyschol rezervoár domácej pracovnej sily, treba sa poobzerať po ľuďoch v zahraničí. Už v súčasnosti je v slovenskej ekonomike voľných 100-tisíc pracovných miest. Len nová automobilka Volvo bude v závode potrebovať 5 000 pracovníkov plus ďalších 12 000 v dodávateľskom reťazci.
Minister práce Erik Tomáš (Hlas) na štvrtkovej tlačovke pripomenul, že viac ako polovica nezamestnaných pritom patrí do skupiny dlhodobo nezamestnaných. „Prioritou vlády je zamestnať slovenských občanov, uvedomujeme si, že to nebude musieť stačiť, preto riešime aj legálne zamestnávanie pracovníkov tretích krajín,“ povedal Tomáš.
Zreformovať treba aj stredné a vysoké školstvo, tvrdí Fico. „Musíme sa podstatne viac sústrediť na profesie, ktoré budú tieto fabriky potrebovať,“ povedal premiér. Vláda preto prijala dočasné nariadenie na zvýšenie počtu národných víz z najviac 2 000 na najviac 10 000 ročne. Nariadením sa konkrétne zvýši počet národných víz v profesii vodič autobusu z najviac 200 na najviac 2 000 ročne. Taktiež v profesii vodič ťažkého nákladného vozidla z najviac 2 000 na najviac 5 000 ročne. Zdrojové krajiny sa rozširujú o Indiu, Indonéziu, Nepál a Filipíny.
3. Firmy musia konkurovať zahraničným hráčom
Prechod na elektromobilitu musí zaručiť aj to, aby boli naše automobilky, ale aj celý priemysel konkurencieschopné voči zahraničiu. V praxi to znamená, že o slovenské výrobky a služby bude záujem v zahraničí, čo zaručí prosperitu pre slovenské firmy. „Primárnym cieľom je rozvoj podnikov a zoskupení, ktoré dokážu technologickými a obchodnými inováciami vytvoriť takú mieru disrupcie (keď nová technika vytlačí tú starú, pozn red.), že ich produkty postupne nájdu globálny dopyt v makroekonomickom rozsahu,“ tvrdí vládny dokument.
Pre podporu inovácií je preto dôležité prijať trendy v oblastiach nových technológií, ako sú elektrické a autonómne vozidlá. Ďalej treba podporovať výskumné a vývojové iniciatívy, aby zostali v popredí pre automotive sektor, rovnako treba podporovať partnerstvá s technologickými spoločnosťami a startupmi s cieľom integrovať špičkové riešenia. V dokumente sú aj ďalšie opatrenia, ale sú veľmi všeobecné.
4. Rýchlejšie vybavenie povolení
Ak chce automobilka niečo nové postaviť, resp. rozšíriť výrobu a týka sa to životného prostredia, musí dostať povolenie. A to v súčasnosti trvá dlho. Prechod na elektromobilitu si bude vyžadovať nové investičné projekty výrobcov, ale aj dodávateľských reťazcov, ako sú napríklad závody batériového a polovodičového ekosystému. Preto jedným z navrhovaných opatrení je aj niečo v tejto oblasti zmeniť.
„V pôsobnosti ministerstva životného prostredia sa nachádzajú niektoré dôležité regulačné mechanizmy, ktorých pôsobenie v praxi má často negatívne dosahy na investičné zámery výrobcov automobilov. V tomto kontexte je zámerom rezortu životného prostredia zosúladenie právnych predpisov v oblasti posudzovania vplyvov na životné prostredie so štandardom Európskej únie. Od tohto procesu si možno sľubovať nielen zásadný pokles počtu prípadov, keď sa vyžaduje povinné hodnotenie dosahov na životné prostredie, ale aj skrátenie priemernej doby zo súčasných 360 dní na približne polovicu,“ tvrdí vládny materiál.