Víno sa mení, podobne ako krajina a ľudia, ktorí ju obývajú. Dnešní tridsiatnici pijú iné víno, než to, čo pili v Kristových rokoch ich rodičia. Tí síce môžu lepšie posúdiť vývoj, ktorým prešlo víno, ale sú to noví, mladší konzumenti vína, na mienku ktorých treba prihliadať. Je to normálne, spoločnosť sa predsa celkom prirodzene obmieňa a ruka v ruke s tým sa vyvíja aj ideál vína. Ponuka je oveľa pestrejšia, než bývala. Nielen preto, že slovenské víno dostalo ťažkého súpera v podobe konkurencie vín z celého sveta, ale o priazeň konzumentov sa usiluje bezmála 700 slovenských producentov vína.
Čítajte viac Známy trnavský vinár Mrva: Dnes je celosvetový trend piť svieže, ovocné vína. Ľudia chcú pocítiť v ústach "chrumkavosť“
Z tohto množstva vinárov rezonujú vo vedomí spotrebiteľov len niektoré značky. Chateau Topoľčianky patrí medzi ne, pretože ponúka vína, ktoré pozoruhodným spôsobom spájajú tradíciu odrodových vín s novinkami slovenského šľachtenia, s novými štýlmi a podobami vína. Takými, ktoré prv Slovensko nepoznalo, ako je napríklad slamové a ľadové víno. Ostatne, slamový Devín z Topoľčianok bol za posledných desať rokov dva razy šampiónom AWC Vienna a toho roku vicešampiónom.
Sme Európania aj Slováci
Úspech Topoľčianok vysvetľuje ešte jedna vec, a síce inovácia vína, hľadanie jeho nových tvárí. Každý rok prichádzajú s kolekciou vín, ktorá milo prekvapí. Ani si pritom neuvedomujeme, čo víno s nami robí. Spolu s ním prenikáme hlbšie do krajiny, ktorú sme si predtým neveľmi všímali. No náhle, zaujímajúc sa o víno, objavujeme oveľa farebnejší kúsok Slovenska, s nepoznanou harmóniou chutí a vôní. V tom je vlastne poslanie vína, pochutiť si na ňom a uvedomiť si, aké bohatstvo naša domovina má.
Sme Európania, ale aj Slováci so svojím vlastným vínom
Kľúčom k dobrému vínu sú vinohradníci a vinári, ktorí nielen preskúmavajú krajinu, ale vedú nepretržitý dialóg s ľuďmi, ktorí ochutnávajú víno. Chateau Topoľčianky vzniklo na pozostatkoch niekdajšieho veľkého a monopolného štátneho podniku. Oproti iným výrobcom, ktorí stáli pred troma desaťročiami na podobnej štartovacej čiare, má dnes jednu obrovskú výhodu. Dokázalo prekonať hendikep odtrhnutia vína od vinohradov, ktorý vznikol počas 40-ročného obdobia socializmu, keď na jednej strane stáli pestovatelia hrozna reprezentovaní družstvami a štátnymi majetkami a na druhej štátom vlastnené a dirigované vinárske závody.
Čítajte viac Miliardár Tkáč pustil Pravdu do svojich viníc. Pozrite sa, ako sa tam pasú kozy
Štvorica zakladateľov Chateau Topoľčianky – Milan Waldner, Karol Kríž, Vladimír Kukla a Vladimír Strieženec urobila strategicky správne rozhodnutie, keď spolu s rekonštrukciou opotrebovaného vinárstva odvážne začala budovať vlastnú vinohradnícku základňu. Kto z dnešných veľkých vinárskych hráčov na Slovensku môže povedať, že spracúva hrozno zo 650 hektárov vlastných vinohradov? Krajina tápa s ich obnovou, mnohé z vinohradov sú prestarnuté, zato v Topoľčiankach od roku 2000 obnovili vinice na ploche 550 hektárov.
Ak vinár pracuje s vínom už vo vinici, stojí to oveľa viac námahy, je to riskantnejšie, ale lepšie spozná možnosti územia a vhodne spáruje odrody s pestrými pôdno-klimatickými prejavmi toho či onoho vinohradu. V tom je vlastne jeden zo základných princípov vinárskeho umenia – vyjadriť neopakovateľnú dušu priestoru. Tá nad ním poletuje ako vánok a uchopiť ju možno len tým, že vinohradník roky poctivo obrába vinicu, vidí, ako reaguje na nevyspytateľné prejavy počasia. Tak sa rodí poznanie, kde sa ktorá odroda lepšie hodí. Poctivá práca v pivnici, nové technológie, pribúdajúce skúsenosti a rokmi brúsený cit vedú k vzniku vína nového svojím prejavom.
Districtus Slovakia Controllatus
V predvečer tridsiateho výročia obnovenia značky Chateau Topoľčianky a deväťdesiateho výročia jej založenia prichádzajú na trh štyri pozoruhodné vína nesúce označenie D.S.C., čo v plnom znení znamená Districtus Slovakia Controllatus. Za latinskou skratkou sa skrýva chránené označenie pôvodu upozorňujúce každého, kto siahne po fľaši vína s touto etiketou, že ide o výnimočné víno.
Štvorlístok s prívlastkom DSC pozostáva z Rulandského šedého, Pálavy, ružového Cabernetu Sauvignon a Alibernetu. Štvorica vín ukazuje na možnosti výberu z najlepších vinohradníckych oblastí a rajónov Nitrianskej a Juhoslovenskej vinohradníckej oblasti. Dnes veľmi populárne Rulandské šedé pochádza z Nitrianskeho vinohradníckeho rajónu z obce Ladice. V ladických vinohradoch sa narodil aj mohutný Alibernet, odroda, ktorá doputovalo do slovenských viníc ešte v časoch Sovietskeho zväzu, aby pridala domácim červeným vínam hlbšiu, intenzívnejšiu farbu. Naši vinohradníci sa s ním pohrali a zo zboristu sa stal sólista.
Pravdaže, bolo mu treba nájsť správnu polohu, práve tak Rulandskému šedému. Pár rokov po revolúcii sa Slovenskom prehnala vlna „Chardonnay mánie“. Táto odroda pochádzajúca z Burgundska prišla do módy a narýchlo ju vysádzali do vinohradov, či sa do nich hodila alebo nie. Dnes ošiaľ zo Chardonnay pominul, ale je tu trvalý záujem o Pinot gris. Jeho ovocnosť, príjemná hrušková aróma a chuť blázni slovenské nosy a chuťové poháriky. Pravda, nedokáže to každé Rulandské šedé, ale to narodené v ladickej vinici túto schopnosť má.
Čítajte viac Ani Bordeaux, ani Toskánsko, ale Slovensko
Čo má Slovensko spoločné s Moravou okrem Veľkomoravskej ríše a kniežat, ktoré ovládali v deviatom storočí obrovské územie? Víno s menom Pálava. Netreba za ňou jazdiť na južnú Moravu, kde ju vyšľachtili, ale možno sa jej napiť aj z jedného slovenského vinohradu. Kto ide diaľnicou do Nitry, míňa veľkozálužskú vinicu, ktorú do súčasnej krásy priviedlo Chateau Topoľčianky. Ide o polohu, ktorá patrí do Šintavského vinohradníckeho rajónu.
Francúzi pred časom vydali Veľký atlas francúzskych vinohradov, kde doslova zmapovali každý štvorcový meter svojho územia – podrobne ho opísali a vychválili prostredníctvom vína. Aj Slovensko sa má čím pochváliť, aj spomínanou Pálavou. Je expresívna ako dievčina z Mouline Rouge, akoby bola obsypaná ružovými lupeňmi, jej bozk je dlhý, sladký s chuťou grepu. Kde sa to vo víne berie?
Kto v Topoľčiankach hľadá, nájde také miesta, kde sa víno s touto podobou rodí. Na všetkých etiketách fliaš s D.S.C. vínom objavujeme jeden spoločný znak. Mapu Slovenska s krivkou viníc. Jedna je ukrytá v dedinke Pavlová neďaleko Štúrova. Na svahoch Starého vrchu, koľko ich len máme v slovenských vinohradoch, narátali by sme ich najmenej desať, a všetky ako ten v Pavlovej rodia pozoruhodné víno. Chateau Topoľčianky tu pestuje Cabernet Sauvignon a ponúka ho ako ružové víno. Vonia čerstvou jahodou. Ochutnáš víno a zacítiš čerešňu s lesným ovocím.
Nie je Slovensko nádherná krajina? Čo víno, to iná zmyslami ľahko uchopiteľná podoba, farba, vôňa a chuť zeme a jej plodov. Celú kolekciu D.S.C. spája nielen motív etikety ponárajúci človeka do krajiny vína, ale oblažuje ho príjemnou, no nie vtieravou sladkosťou polosuchého vína. Koľkí sa bijú do pŕs, nalejte nám suché, ale keď sa ocitne v ústach polosuché víno s 11–12 gramami cukru, zoči-voči ktorým stojí 8 gramov kyselín, pochutia si na dúšku tohto vína s neskrývanou radosťou.
Ľudia sú deti slnka a cukor vo víne je úžasným produktom fotosyntézy.
Most medzi generáciami
Kam sa vlastne uberajú naše chute? Dopyt po vínach istého typu to najlepšie ukazuje. V Topoľčiankach si robia prieskumy počas veľkých kontaktných akcií s vinárskym publikom. Známe sú otvorené prvomájové pivnice, alebo naposledy po dvoch rokoch pandémie covidu obnovená slávnosť Mladého vína. Víno rozväzuje jazyky a vyjavuje to, čo si skutočne ľudia o ňom myslia.
„Tu zbierame podnety, ako ďalej,“ hovorí Samuel Waldner. Patrí do druhej ponovembrovej generácie synov a dcér zakladateľov vinárstva. Mladí muži a ženy tvoria tím, ktorý dobre komunikuje práve s pokolením tridsiatnikov – štyridsiatnikov. Miloš Ševčík, ktorý manažuje celé vinárstvo, je zasa predstaviteľom generácie, ktorá zažila komplikované obdobie transformácie slovenského vinohradníctva a vinárstva. Ševčík vraví, že jednou z najdelikátnejších vecí je uchovanie kontinuity medzi dvoma generáciami vinárov – jednu predstavujú rodičia a druhú ich dospelé deti.
"Máme paletu takmer 30 odrodových vín. Toto široké spektrum vyjadruje slovenskú vinársku povahu. Tá vraví: nože mi nalej niečo, čo inde nemajú. Široká odrodová ponuka je základom, ktorý stmeľuje obe vinárske generácie. Vína prešli zásadnou inováciou, sú ľahšie, ovocnejšie a to pasuje ľuďom naprieč všetkými vekovými skupinami,“ objasňuje Ševčík.
Vždy je dobré ponúknuť pri vínach nejakú vzácnosť. Povedzme pri mladých Bouvierovo hrozno, alebo z vinohradov odchádzajúci Modrý Portugal, aj nie už také časté Svätovavrinecké. V Topoľčiankach vyrobili 120-tisíc fliaš mladého vína, ktoré naznačuje potenciál nového ročníka.
Míňa sa dobre, čo najlepšie hovorí o tom, že vinohradníci a vinári odviedli dobrú robotu.