Nová hodvábna cesta
„V Poľsku sa navyše končí aj nová Hodvábna cesta, spájajúca Áziu a Európu. Trasa, ktorá mala ísť cez Ukrajinu a Slovensko, sa tak na naše územie môže vrátiť po novom – zo severu. A Slovensko môže následne využiť aj nové tranzitné trasy pre vývoz tovarov opačným smerom,“ vysvetlil František Komora, prezident Zväzu logistiky a zasielateľstva SR, ktorý vystúpil aj na námornom kongrese. „Už keď sa pozrieme na mapu, vidíme, že vzdialenosť do poľských prístavov, oproti nemeckým a jadranským, nie je veľmi rozdielna. Aj keď Jadran je o niečo bližšie, tak kvalita Poľskej siete tú konkurenciu dorovnáva,” dodal.
Tajomník poľského rezortu infraštruktúry osobne uvítal zástupcov Slovenska z oblasti logistiky a energetiky. Práve tie totiž podľa neho najvýraznejšie vplývajú na bezpečnosť a rozvoj prístavu do budúcnosti. „Tu začali aj diskusie o rozširovaní a prehĺbení plavebnej dráhy Štetín-Świnoujście a rozšírení plynárenského prístavu,” dodal.
V praxi sme si to mohli overiť, keď sme prístav navštívili. Pár minút chôdze od sídla opery v paláci Pomoranských, kde prebiehal kongres, nás totiž na nábreží naproti univerzite čakala dvojpodlažná loď Odra Queen, z ktorej sme si mohli prezrieť zákutia prístavu na vlastné oči. Plavili sme sa totiž aj okolo niekdajšieho československého nábrežia, ktoré sa pred tromi dekádami rozdelilo medzi Česko a Slovensko.
„V slovenskej časti transportujeme hlavne oceľ, hliník a celulózu,” vysvetlila nám sprievodkyňa s tým, že objem prepravy každoročne narastá. V roku 2021 to bolo podľa štatistík prístavu 362-tisíc ton, tento rok sa číslo pohybuje už okolo 400-tisíc. Po Nemecku a Česku sme tak tretím najväčším klientom prístavu.
