„Nikto z koaličných partnerov nespochybnil tieto skupiny, ani výšku pomoci, ani termín dokedy by mala byť vyplatená, teda do konca júna. Čo sa týka rozpočtového krytia, ľuďom, ktorí túto pomoc potrebujú, je úplne jedno, či budú tieto výdavky hradené vyšším deficitom, alebo zvýšenými príjmami zo zdanenia monopolov, oligopolov a hazardu, či znížením investícií v budúcom roku," povedala pre Pravdu Eva Rovenská, hovorkyňa rezortu práce.
Vládni partneri, ako aj firmy, sa však proti úhrade zo zdrojov získaných vyšším zdanením firiem bránia. Naopak, návrh oceňuje najviac opozičný Smer, ktorý ho vidí ako šancu oživiť ich opatrenia z minulosti, ako bol bankový odvod či zákaz zisku poisťovní.
Firiem sa nikto nepýtal
Balík 133 miliónov eur, ktorými chce zaplatiť 100-eurové poukazy pre domácnosti najviac postihnuté vysokou infláciou, podľa Krajniakových prepočtov vláda získa zdanením aspoň desiatich majiteľov oligopolov alebo energetických spoločností na Slovensku. Ich zisky v poslednom období výrazne rastú. Návrh podporil aj rezort financií Igora Matoviča (OĽaNO), ktorý podobné opatrenie avizoval na jeseň vo svojej daňovo-odvodovej revolúcii. Vyšším zdanením bánk, oligopolov a monopolov chcel priniesť do kasy až 200 miliónov ročne.
„Ide o návrh ministra financií, ktorý prezentoval na koaličnej rade. Ďalší postup aj konkrétne znenie opatrení závisí od politickej dohody,” uviedla pre Pravdu hovorkyňa rezortu Michaela Lovasová. Matovič sa zas vyjadril, že detaily novej dane predstaví po stretnutí s dotknutými subjektmi. Nápad nevylučuje ani premiér Eduard Heger (OĽaNO). „Sú isté firmy, ktoré aj v tomto období zarábajú nadmieru dobre, generujú extrémne zisky. Je dôležité, aby sme tieto nadpriemerné zisky vedeli dať obyvateľom, tento nástroj je nachystaný ako súčasť kompenzačného balíka,“ vyhlásil Heger.
Podľa údajov Finstatu vlani najväčšie zisky vytvorili prepravca plynu eustream s takmer 277 miliónmi eur, SPP Infrastructure s 268 miliónmi či Slovenská sporiteľna s 234 miliónmi. V top 10 firiem sa nachádzajú aj energofirmy ZSE, SSE či ďalšie veľké banky.
Čítajte viac Remišová hovorí o eurofondovej revolúcii. Kam pôjde nových 13 miliárd z Bruselu?
So zdanením veľkých monopolov však nesúhlasia všetci koaliční partneri. „Zvyšovanie daní je pre nás červená čiara. Súhlasili by sme so zvýšením dane jedine vtedy, ak by sa iná daň znížila," uviedol predseda Výboru pre financie a rozpočet Marián Viskupič (SaS).
Tomáš Meravý, ekonomický expert strany Za ľudí, uviedol, že sú za obnovenie rovnej dane z príjmu na úrovni 19 %. „Konkrétny návrh monopolnej dane sme nevideli. Každopádne, daňovú politiku štátu nemožno robiť na základe ad hoc finančných potrieb toho či onoho ministra. Takýto prístup je nesystémový a zhoršujúci predvídateľnosť podnikateľského prostredia,” tvrdí. Slovensko navyše už dnes má najvyššie zdanenie firiem v celom regióne strednej a východnej Európy. Ak teda treba nejaké dane zvýšiť, za vhodnejšie považuje Meravý zvýšiť dane majetkové, spotrebné alebo ekologické.
Tibor Gregor, výkonný riaditeľ Klubu 500, ktorý zastrešuje najväčšie firmy na Slovensku, uviedol, že doteraz s ich členmi nikto nediskutoval a o ničom nevedia. To isté uviedli aj oslovené energofirmy ZSE, SPP či Slovnaft.
Krajniak chcel zdaňovať zisky 50 percentami
Zdanenie najziskovejších firiem či monopolov na slovenskom trhu nie je novinkou. S rovnakým návrhom prišiel minister Krajniak (vtedy poslanec) v septembri 2017. Vtedy jeho hnutie Sme rodina predložilo návrh zákona o daňovej spravodlivosti, kde žiadali 50-percentné zdanenie zisku energetických monopolov a 33-percentné zdanenie zisku bánk, poisťovní a telekomunikačných operátorov. Argumentovali tým, že „SPP zarába na Slovákoch desaťnásobne viac ako energetické firmy v západnej Európe”, vyhlásil vtedy Krajniak. Ako dôvod hnutie uviedlo, že celosvetový priemer zisku energetických a vodárenských spoločností je 9,41 percenta. V roku 2016 bol však zisk najväčšieho francúzskeho energetického koncernu Engie 3,8 percenta, zisk nemeckého E-onu bol 2,3 percenta a zisk SPP distribúcia dosiahol až 37 percent.