Štát nemusí firmám dotovať energiu, nech pomôže znížiť energetickú náročnosť
Podobný obraz dostávame, keď porovnáme podiel palív a energií na všetkých vstupoch, ktoré ekonomika spotrebuje pri produkcii (takýmito vstupmi sú napr. všetky materiály, suroviny, polotovary, palivá a energie, ale aj rôzne nakúpené služby nevyhnutné pre produkciu). Palivá a energie tvoria 8,7 % všetkých spotrebovaných vstupov v našej ekonomike.
V nemeckej ekonomike len 4,8 %. Podobne dvojnásobný je u nás podiel palív a energií na spotrebe domácností alebo ich podiel na celkovom použití všetkých tovarov v ekonomike (tabuľka 1). Zaujímavý je rozdiel vo verejnej správe: podiel palív a energií na vstupoch verejnej správy je u nás dvaapolnásobkom podielu v Nemecku. Neprekvapuje potom, ako zle znášajú zdraženie naše mestá a obce.
Graf 2: Podiel palív a energií na produkčných vstupoch, spotrebe domácností a celkovom použití tovarov. Slovenské čísla sú dvojnásobné v porovnaní s nemeckými.
Foto: Karol Morvay
Niektoré energeticky náročné firmy očakávajú finančnú pomoc štátu. Stretávame sa aj s nápadom stanoviť stropy pre ceny palív a energií. Ak by štát na takúto hru pristal, vzniká riziko zvýhodnenia niektorých podnikov a hlavne riziko zdeformovania ceny. Dlhšiu dobu zastropovaná cena by už neodrážala vzácnosť energetických vstupov.
Čítajte viac Autobusy jazdiace na odpad. Plynári chcú dať druhú šancu spaľovacím motorom
Strácala by svoju ekonomickú funkciu a vyvolával by sa klamlivý dojem konkurencieschopnosti podnikov, ktoré tieto energie s „umelou“ cenou používajú. A na túto falošnú konkurencieschopnosť by sme sa skladali všetci ako spoločnosť, takáto cenová barlička aj štát niečo stojí (štát preberá na seba časť firemných nákladov). Preto sa niečo podobné používa iba voči domácnostiam. Reguláciou cien sa tam aspoň zmierňuje a spomaľuje dopad. Ani to však nejde úplne a nadlho.
Ak palivá a energie hrajú u nás dvojnásobne významnú rolu ako vo vyspelých ekonomikách, dvojnásobná je aj ťarcha zvýšenia ich cien – a to aj v situácii, keď tempo zvýšenia cien je rovnaké. Možno sa treba obhliadnuť späť do 70-tych rokov. Svet už zažil razantné zdraženia palív a energií. Po otrasoch, útlmoch ekonomiky a panike prišiel pozitívny moment – nevídané technologické zmeny, spojené s radikálnym poklesom energetickej náročnosti ekonomík.
Popri aktivite pri získavaní nových zdrojov palív a energií sa práve tu otvára možnosť pôsobenia politík štátu: podporou náročných technologických zmien, ktoré ešte ďalej znížia energetickú náročnosť ekonomiky. Aby ekonomika k svojej aktivite nepotrebovala dvojnásobok palív a energií v porovnaní s vyspelejšími európskymi ekonomikami.
Karol Morvay je externý prispievateľ. Pôsobí ako vysokoškolský učiteľ a výskumný pracovník.