„Časy, keď globálne rozhodnutia diktovala malá skupina krajín, sú dávno preč,“ uviedol hovorca čínskeho veľvyslanectva v Londýne, podľa ktorého Peking vždy veril, že veľké alebo malé krajiny, silné alebo slabé, chudobné alebo bohaté sú si rovné a že globálne riešenia by mali byť výsledkom konzultácií všetkých krajín.
Opätovné vystupovanie Číny ako poprednej globálnej veľmoci sa považuje za jednu z najvýznamnejších geopolitických udalostí uplynulej doby spolu s pádom Sovietskeho zväzu v roku 1991, ktorý ukončil studenú vojnu.
Skupina G7, ktorej lídri cez víkend rokujú na samite v juhozápadnom Anglicku, hľadá koherentnú odpoveď na rastúcu asertivitu čínskeho prezidenta Si Ťin-pchinga po veľkom ekonomickom a vojenskom rozmachu Číny za ostatných 40 rokov.
Členovia G7 – USA, Kanada, Británia, Nemecko, Taliansko, Francúzsko a Japonsko, chcú využiť stretnutie v anglickom prímorskom letovisku Carbis Bay na to, aby svetu ukázali, že najbohatšie demokracie môžu ponúknuť alternatívu k čoraz väčšiemu vplyvu Číny.
Lídri G7 prijali v sobotu (12. 6.) plán, ktorého cieľom je konkurovať čínskej iniciatíve Novej hodvábnej cesty, a to vybudovaním infraštruktúry v chudobnejších krajinách.
Peking sa opakovane postavil proti tomu, čo vníma ako pokus západných mocností ovládnuť Čínu, a tvrdí, že aj po rokoch ponižovania Číny majú mnohé z hlavných mocností stále „zastarané imperiálne zmýšľanie“.