Dana Nemčíková, advokátka (Ružička and Partners):
Aký môže byť nástupnícky postup pri dedení podielu v holdingovej spoločnosti?
Pokiaľ počas života poručiteľ nastavil svoje majetkové vzťahy v podnikaní tak, že prichádza do úvahy dedenie, potom poznáme dedenie zákonné alebo dedenie zo závetu. V prípade holdingových spoločnosti sa predmetom dedenia stáva majetkový podiel na takejto spoločnosti (holdingu), najčastejšie je to obchodný podiel v s. r. o. alebo akcie v a. s. Predmetom dedenia nie je majetok spoločnosti ako taký. Obchodné podiely či akcie sa po skončení dedičského konania prepíšu na dediča podľa rozhodnutia o dedičstve. Podľa typu spoločnosti následne prebehne registračný proces.
Čoraz väčšie množstvo podnikateľov si svoje majetkové pomery už počas života upraví tak, že k samotnému dedeniu ani nepríde. Na tento účel sa používajú napríklad trustové fondy, ktoré umožňujú zabezpečiť plynulé fungovanie správy podnikania a podnikateľského majetku, ako aj prechod na novú generáciu bez stresu prípadných výkyvov spôsobených dedičským konaním najmä pri náhlych a nečakaných úmrtiach. V Čechách na tento účel funguje inštitút zvereneckých fondov zakotvený v Občianskom zákonníku. Na Slovensku zatiaľ obdobný právny inštitút nie je súčasťou nášho právneho poriadku.
Ako môže ešte ovplyvniť dedenie prípadný závet, ktorý mohol človek po sebe zanechať?
Závet je jedna z možností, ako naložiť s majetkom pre prípad smrti podľa vlastného želania, ktoré môže byť odlišné od rozdelenia majetku podľa princípov zákonného dedenia. Pri dedení zo závetu musí existovať platný záver, spĺňajúci formálne aj obsahové požiadavky predpísané zákonom. Pokiaľ existuje platný závet, dedenie zo závetu má prednosť pred dedením zo zákona. Pri dispozícii s majetkom v závete musí poručiteľ rešpektovať ochranu neopomenuteľných dedičov, pričom platí, že maloletý neopomenuteľný dedič musí dostať 100 percent podielu na majetku, aký by mu prináležal pri zákonnom dedení, a plnoletý neopomenuteľný dedič musí dostať aspoň 50 percent podielu na majetku, aký by mu prináležal pri zákonnom dedení. Pokiaľ by poručiteľ chcel túto ochranu prelomiť, musel by neopomenuteľného dediča vydediť listinou o vydedení, pričom vydedenie je možné len zo zákonom definovaných dôvodov. Za istých okolností sa zákonné a závetné dedenie môžu kombinovať. Ak napríklad poručiť závetom určil nakladanie len s časťou jeho majetku, zvyšná časť sa po jeho smrti prededí podľa zákona.
Ján Sopiak, advokát (Staněk Vetrák & Partneri):
Ako prebieha dedičské konanie vo vzťahu k osobnému majetku, ktorý presahuje niekoľko miliárd eur?
Za bežných okolností úplne rovnako ako u osoby, ktorá má iba zanedbateľný majetok. Právne predpisy týkajúce sa dedenia neriešia otázku veľkosti majetku. V závislosti od veľkosti majetku by mohla byť rozdielna najmä doba trvania dedičského konania a jeho zložitosť, nakoľko pri ľuďoch s veľkým majetkom, ktorý sa často nachádza aj na rôznych miestach v zahraničí, môže byť problematické zistiť rozsah majetku podliehajúceho dedeniu. Ak ide o dedenie podľa právnych predpisov Slovenskej republiky, dedí sa zo zákona, zo závetu alebo z oboch týchto dôvodov. V rámci dedičského konania je potrebné vždy ustáliť okruh dedičov a rozsah majetku, ktorý bude predmetom dedenia. Ak by neexistoval závet, dedí sa podľa takzvaných dedičských skupín, pričom každá nasledujúca skupina nastupuje vtedy, ak niet dedičov oprávnených dediť v prechádzajúcej skupine.
V prvej dedičskej skupine dedia poručiteľove deti a manžel, a to každý z nich rovným dielom. V druhej skupine dedia manžel, rodičia poručiteľa a takzvané spolužijúce osoby, ktoré žili s poručiteľom najmenej po dobu jedného roka pred jeho smrťou v spoločnej domácnosti. V tejto skupine dedičia dedia rovnakým dielom, ale manžel dedí vždy najmenej polovicu dedičstva. V tretej dedičskej skupine dedia rovnakým dielom súrodenci poručiteľa a spolužijúce osoby. Vo štvrtej dedičskej skupine dedia rovnakým dielom prarodičia poručiteľa a ak nededí žiaden z nich, dedia rovnakým dielom strýkovia a tety poručiteľa.
Môžu nástupnícky systém v holdingovej spoločnosti napadnúť napríklad členovia predstavenstva alebo drobní podielnici?
Vzhľadom na to, že obchodný podiel alebo akcia sú majetkom jej majiteľa, a nie spoločnosti, majitelia ostatných obchodných podielov alebo akcií nemajú vplyv na dedenie obchodných podielov (akcií). Samotný výsledok dedičského konania tak napádať nemôžu. Vzhľadom na skutočnosť, že v akciovej spoločnosti nie je zo zákona upravené kvórum pre uznášaniaschopnosť valného zhromaždenia, existuje určitá možnosť, že by mohli byť rozhodnutia valného zhromaždenia prijaté aj menšinovými akcionármi, a to v prípade, ak by sa valného zhromaždenia nezúčastnil väčšinový akcionár.
Spoločnosti však túto otázku majú zväčša riešenú osobitnou úpravou kvóra potrebného pre uznášaniaschopnosť valného zhromaždenia v stanovách spoločnosti a toto riziko je teda skôr teoretické. Nemožnosť zasiahnuť do dedičského konania zo strany menšinových akcionárov alebo manažmentu však neznamená, že v prípade úmrtia poručiteľa by nemohlo dôjsť na úrovni vedenia spoločnosti k mocenským bojom o vplyv. Z pohľadu vlastníctva obchodných podielov (akcií) však nemajú menšinoví akcionári a ani členovia predstavenstva možnosť vykonávať vplyv na dedičské konanie a jeho výsledok.