Odborníci i podnikatelia sa na prvotný návrh pozerajú skepticky. „Ide o ďalšie z opatrení, ktorého cieľom je postihnúť podvodníkov, no náklady budú znášať všetky firmy,“ myslí si prezident Združenia podnikateľov Slovenska Ján Solík. Dodal, že firmy reči o boji proti daňovým podvodom počúvajú už roky.
„Štát a jeho úradníci budú mať kompletný prehľad o transakciách medzi jednotlivými subjektmi, čo môže ohroziť hospodárske, prípadne aj daňové tajomstvo,“ upozorňuje daňový poradca a predseda Združenia účtovníkov Slovenska Martin Tužinský. Podľa jeho slov si návrh rezortu financií vyžaduje rozsiahlejšiu legislatívnu úpravu. Ako príklad uviedol definíciu toho, čo je vlastne faktúra a kto ju vyhotovuje.
„Tento systém nemá pre podnikateľov žiadne výhody,“ pridáva sa k nemu riaditeľ Podnikateľskej aliancie Slovenska Peter Serina. Firmy pritom už dnes majú registračných povinností viac než dosť. Podnikatelia sa musia registrovať napríklad na portál daniarov a zvlášť potom pre virtuálnu registračnú pokladnicu, ak ju používajú, dodáva Serina.
Keď sú zároveň aj zamestnávateľmi, tak sa registrujú a on-line zasielajú údaje Sociálnej poisťovni a zvlášť zdravotným poisťovniam. „Administratívnu záťaž to zvýši, to je úplne isté,“ myslí si Serina.
Hegerov rezort zatiaľ o pripravovanej daňovej novinke veľa neprezradil. Daniarom by však mali faktúry posielať aj podnikatelia, ktorí neplatia daň z pridanej hodnoty (DPH). To znamená, že sa to bude týkať i drobných živnostníkov. Pôjde pritom o všetky obchody bez ohľadu na hodnotu. V praxi tak Finančná správa bude dostávať aj doklady vo výške pár eur. Od zvyšných podnikateľov má štát informácie z eKasy.
Veľa otázok, málo odpovedí
„Pri nesprávnej alebo nedostatočnej právnej úprave môžu vznikať nejasnosti a otázky, či musí vystavovať faktúru napríklad aj umelec, ktorý doteraz ako neplatiteľ DPH uzatváral len autorskú či licenčnú zmluvu,“ vysvetľuje Tužinský. To, čo je vlastne faktúra, dnes vysvetľuje len zákon o DPH. Štát totiž v súčasnosti od platcov DPH dostáva takzvaný kontrolný výkaz. Posielajú ho raz za mesiac alebo štvrťrok.
Zavedenie e-faktúry by kontrolný výkaz malo automaticky zrušiť. Podľa ministerstva financií nie je dostatočne efektívny. Dostávajú ho totiž len od jednej skupiny podnikateľov. K daniarom navyše výkazy z vyhotovených faktúr neprichádzajú hneď, ale s oneskorením. „To neumožňuje Finančnej správe reagovať operatívne na identifikované podozrenia z nekalých praktík daňových subjektov,“ tvrdí Hegerov rezort.
Poradkyňa pre dane a účtovníctvo mimoparlamentnej strany Spolu Jaroslava Lukačovičová pripomína, že štát už pri podobných projektoch v minulosti zlyhal. Ako príklad uvádza kontrolné výkazy či systém eKasa, s ktorou boli od jej zavedenia veľké problémy. Aj tie mali pomôcť s lepším výberom dane, no výsledok je nejasný.
Nástroj na potlačenie nelegálneho konania je vítaný, ale e-faktúra daňové úniky nevyrieši, upozorňuje Lukačovičová. „Ak niekto obchádza platenie daní tým, že nevystaví svojmu odberateľovi doklad a obchodný vzťah sa uskutoční mimo faktúry, ani e-faktúra mu v tom nezabráni,“ hovorí. Ani pri súčasných nástrojoch nie je zrejmé, či náklady na ich zavedenie neprevýšili samotný efekt, dodala poradkyňa.
Firmy sa boja štátnych systémov
Obavy u podnikateľov vzbudzuje i riešenie cez ďalší IT systém, ktorý zastreší štát. So zavádzaním štátnych systémov majú totiž už skúsenosti – a veru nie pozitívne. Solík pripomína napríklad vlaňajšiu chybu v IT systéme. K dokumentom podaným Finančnej správe tak získali prístup ľudia, čo s danými firmami nemali nič spoločné. Dodal, že dodnes chodí niektorým firmám do e-schránok cudzia pošta.
Lukačovičová vidí slabinu aj v pláne kombinovať systém e-faktúra a komunikáciu prostredníctvom stránky Slovensko.sk. „Máme skúsenosti z praxe aj na strane IT Finančnej správy, aj na strane Slovensko.sk, že nie vždy sú tieto systémy stopercentne fungujúce a ich vzájomné používanie môže byť podľa môjho názoru veľkou slabinou po technickej stránke veci,“ vysvetľuje.
Rezort financií však tvrdí, že v budúcnosti by mohlo byť pre podnikateľov zadosťučinením už predpripravené daňové priznanie. Keďže budú mať daniari údaje z faktúr, môžu ho za podnikateľa pripraviť. Lukačovičová tomu však veľké nádeje nedáva. „Vidím to ako hudbu veľmi vzdialenej budúcnosti, keďže Finančná správa do dnešného dňa nekomunikuje s daňovníkmi obojstranne elektronicky,“ uzavrela.
Aký je predbežný plán v zavedení e-faktúry?
Rezort financií predložil zatiaľ len predbežnú informáciu o zavedení e-faktúry. V súčasnosti tak neexistuje vypracované legislatívne znenie. Denník Pravda získal predbežný plán, ako by sa mala e-faktúra zavádzať do praxe.
- Technické riešenia zatiaľ nie sú známe. Zákon má byť nastavený tak, aby sa zásadným spôsobom nezvyšovala administratívna záťaž. Predpokladá sa, že veľké a stredné firmy majú vlastné softvérové riešenie, ktoré budú on-line napojené na Finančnú správu.
- Nie všetky povinné náležitosti faktúry budú zasielané do systému Finančnej správy. Rozsah zasielaných údajov zadefinuje zákon.
- Ministerstvo financií v predbežnej informácií o návrhu zákona uvažuje aj nad zavedením potrebnej certifikácie komunikačného komponentu. Tento návrh sa však zrejme do zákona nakoniec nedostane.
Povinnosť zasielania údajov bude nastavená na etapy:
- Predbežne sa navrhuje platnosť zákona začiatkom roka 2022. Následne bude priestor na testovanie technických riešení. Najneskorší termín spustenia ostrej prevádzky by mal byť január 2023.
- V 1. etape pôjde o B2G (Business-to-government) – ide o obchody medzi podnikateľmi a štátnym sektorom v postavení zákazníka. Plán nábehu má byť koncom roka 2021.
- V ďalšej etape sa zavedie povinnosť zasielania údajov naraz pre B2B (Business-to-business) – ide o obchody medzi viacerými podnikateľmi. Testovacia prevádzka by mala trvať šesť mesiacov.
- V rovnakej etape bude zahrnuté aj B2C (Business-to-consumer) – čiže obchody medzi podnikateľmi a ich zákazníkmi.
Možné výnimky:
- Rezort financií uvažuje aj nad oslobodením vybraných skupín od povinnosti zasielať údaje z faktúr.
- Od daňovníkov, ktorí uplatňujú paušálne výdavky a nemajú povinnosť viesť evidenciu faktúr, sa na vstupe zrejme nebudú vyžadovať údaje z faktúr.
- Neuvažuje sa však o vyňatí z tejto povinnosti mikrodaňovníkov. Úniky nie sú len na DPH, ale aj na dani z príjmov.
- Výnimky v zasielané faktúr by sa mali týkať aj tých, ktorí budú mať problémy s pripojením.
Zákonom sa má zaviesť povinnosť všetkým podnikateľom oznamovať plnenia na vstupe:
- V prípade veľkých podnikateľov by malo ísť o napojenie ich účtovných softvérov na prostredie Finančnej správy. Malé prevádzky budú mať k dispozícii on-line aplikáciu zadarmo.
- Štátna aplikácia bude dostupná pre každého. V rámci nej bude môcť vyhotovovať faktúry aj malý živnostník. Bude si tak môcť plniť povinnosť zasielania údajov z faktúr kedykoľvek.
- Časový posun v zasielaní sa v prípade štandardných plnení nepredpokladá. Faktúry sa tak budú musieť v bežnej prevádzke bez výnimiek posielať v reálnom čase.
- V prípade výpadku internetu bude zabezpečená záložná alternatíva, tak ako je to dnes pri eKase.
Faktúry budú musieť odosielať aj odberatelia:
- Podľa návrhu tak budú musieť urobiť v momente, keď si z nich daňové subjekty uplatnia práva.
- V prípade platiteľov DPH ide o nárok na odpočítanie dane alebo daňové výdavky.
- V prípade zachovania kontrolného výkazu by Finančná správa mala duplicitné údaje, preto sa počíta s jeho úplným zrušením. Kontrolné výkazy by mali zaniknúť vtedy, keď sa zavedie povinnosť zasielať údaje z faktúr aj pre B2B.
- Aby si subjekt mohol z faktúry uplatniť nárok na odpočet DPH, bude ju musieť mať fyzicky doručenú.
ZDROJ: SKDP