V počiatočnej fáze boli dopady koronakrízy jednoznačne protiinflačné. „Pokles dopytu pôsobil proti rastu cien. Nastáva však zmena. Inflačné tlaky sa začínajú prebúdzať a budú v priebehu nasledujúcich 12 mesiacov čoraz silnejšie,“ hovorí analytička. Pretrhnutie dodávateľských reťazcov, problémy s dopravou, vyššie ceny surovín a potravín dnes pôsobia jednoznačne na rast koncových cien, dodáva. Ide o ponukovú infláciu, keď sa ceny zvyšujú z dôvodu zdraženia vstupov.
Indexový dôkaz
Tento fakt potvrdzuje aj mnoho medzinárodných indexov a prieskumov. Napríklad januárový cenový index ISM ktorý sleduje ceny surovín, je na najvyššej úrovni od apríla 2011, vysvetľuje Creagh. Dokazuje to zvyšovanie cien v spracovateľskom priemysle USA, najmä kvôli výrazne vyšším nákladom na logistiku a suroviny. Index je aktuálne na úrovni 82,1, čo je nárast o 4,5 bodu oproti decembrovej hodnote 77,6. „Signalizuje to riziko, že celková inflácia by v budúcom roku mohla stúpnuť až nad tri percentá. Všetkých 18 sledovaných priemyselných odvetví uviedlo, že v januári sa zvýšili ich náklady na suroviny,“ hovorí analytička.
Čínsky index výrobných cien PPI je podľa nej ďalším indikátorom postupného rastu inflácie. Index síce vzrástol oproti predchádzajúcemu roku o 0,3 percenta, avšak oproti predchádzajúcemu mesiacu ide o rast až o jedno percento. Údaje za jeden mesiac samozrejme ešte nie sú trendom, PPI sa však v januári dostalo do kladných čísel po dlhej stagnácii. „Dokazuje to navyše rast cien v takmer celom komoditnom sektore, počnúc meďou, cez uhlie a ropu, až po kovy potrebné na výrobu batérií, či vzácne minerály, pripomína Creagh. Čína čoskoro začne vyvážať tieto inflačné tlaky do zvyšku sveta. Rastúce náklady u tohto najväčšieho producenta sveta pravdepodobne vyvinú tlak na spotrebiteľské ceny aj v Európe a iných častiach sveta.
Drahšie potraviny?
Rastú aj ceny potravín. Pokračujú tak v trende z minulého roka, vysvetľuje analytička. Aktuálna cena kukurice a sóje je najvyššia za uplynulých sedem rokov, čo bude mať vplyv na poľnohospodárov, ktorí kŕmia dobytok, prasatá a hydinu, týmto komoditami. Niektoré správy uvádzajú, že náklady na chov stád sa už teraz zvýšili o viac ako 30 percent.
K zdražovaniu na strane ponuky sa pridávajú tlaky na strane dopytu. „Dôvodom sú najmä programy na zabezpečenie pracovných miest, oživenie dopytu a boj proti nerovnosti. Tie spôsobujú vo väčšine západných ekonomík takmer dokonalé prostredie pre vyššiu infláciu,“ vysvetľuje Creagh. Tlač peňazí zameraná na povzbudenie spotrebiteľského dopytu je podľa nej vo svojej podstate oveľa inflačnejšia ako nákupy finančných aktív. „Peniaze smerujú priamo do vreciek tých, ktorí majú tendenciu utrácať, nie len na účty finančníkov,“ hovorí analytička. Pod hlavičkou agendy sociálnej stability sú tvorcovia politiky ochotní riskovať aj vyššiu infláciu, dodáva.