„Pre porovnanie, v roku 2009 počas eskalácie globálnej finančnej krízy kulminovali medziročné prepady výkonnosti slovenskej ekonomiky okolo úrovne 6 percent,“ píše vo svojej publikácii SOPK. Okrem odkladu splátok úverov a pandemických dávok domácnostiam vláda podľa komory k stabilizácii ekonomiky počas troch štvrťrokov 2020 nijak výraznejšie neprispela. Chaotické bolo aj formulovanie pravidiel a opatrení pre boj s pandémiou, no i pomalé zavádzanie opatrení na potlačenie jej dopadov. „V konečnom dôsledku tak bola miera pociťovanej neistoty ekonomických subjektov ešte vyššia, než bolo nevyhnutné,“ píše SOPK.
Výraznejší vplyv na vývoj HDP mala produkcia v priemysle, hlavne v prípade automobiliek. Tá sa medziročne znížila o 22,4 percenta a do budúcnosti bude musieť prejsť veľkými zmenami. „Okrem aktuálnych turbulencií v súvislosti s koronakrízou bude dôležité, ako sa automobilový priemysel na Slovensku dokáže adaptovať na prebiehajúcu globálnu transformáciu tohto odvetvia,“ píše sa v makroprognóze. Výrazne sa znížil aj obrat zahraničného obchodu. Export bol nižší o 10,4 % a dovoz sa prepadol o 11,7 %. Stále sú tu však odvetvia, ktoré kríza zasiahla markantne, vrátane gastronómie a ubytovacích služieb. Tržby v ubytovaní za tri štvrťroky 2020 medziročne klesli o 38,2 percenta, tržby v reštauráciách o 5,2 percenta.
Podľa Petra Mihóka, predsedu SOPK, však prepad nie je tak výrazný, ako sa očakávalo koncom prvého polroka minulého roka. Môže za to hlavne letné oživenie a nárast dopytu v sektoroch priemyslu a služieb, ktoré sú do vysokej miery digitalizované. Ide hlavne o nárast využívania robotov, chatboxov, nárast dopytu po počítačoch a službách internetových a mobilných sietí. „Počas minulého roka zamestnanosť v odvetví IT na rozdiel od väčšiny ostatných odvetví pomerne dynamicky rástla. V treťom štvrťroku 2020 sa zamestnanosť v odvetví IKT v porovnaní so záverom roku 2019 zvýšila o 16-tisíc osôb, respektíve o 19,3 percenta,“ píše sa v makroprognóze.
Aký bude rok 2021?
Vývoj ekonomiky v tomto roku je však podľa Mihóka do veľkej miery nejasný. „Náš vnútorný ekonomický vývoj bude závisieť od globálnej ekonomiky, osobitne od vývoja vnútorného trhu Európskej únie, ale nesmieme zabudnúť na vlastnú zodpovednosť,“ dodal Mihók. Podľa SOPK môže ekonomike dopomôcť technologická pripravenosť krajiny, založená na kombinácii vlastných výsledkov výskumu, ale aj na ďalších nových technológiách. „Digitálna, ale aj environmentálna transformácia ekonomík sa počas tejto krízy javí nevyhnutnejšia ako predtým. Nielen z titulu obrovských dopravných výkonov globalizovanej ekonomiky, ktoré sú zdrojom znečistenia ovzdušia a životného prostredia, ale najmä z pohľadu širšie chápanej udržateľnosti rozvoja,“ píše SOPK. Firmy na Slovensku sú podľa Mihóka v pozícii previesť ekonomiku cestou nevyhnutnej zmeny, majú na to manažérsky aj logistický potenciál. Avšak bez podpory a pochopenia vlády to bude veľmi komplikované, dodáva.
Nezamestnanosť stúpne
V prvom polroku 2021 navyše analýza SOPK ráta s rastom zlyhaných úverov v dôsledku rastu nezamestnanosti a rastu počtu krachov v podnikateľskej sfére. Očakáva sa, že celková zamestnanosť klesne približne o 25-tisíc osôb, respektíve o 1 percentný bod, a miera nezamestnanosti prekročí hranicu 8 percent.
Opätovný rast zamestnanosti sa očakáva až na prelome rokov, a to pozvoľným tempom. Do výšky jedného percenta ročne by mal rast pokračovať aj v roku 2022. „Napriek tomu v prípade realizácie základného scenára nepredpokladáme výraznejšie ohrozenie finančnej stability, ktorá je nevyhnutným predpokladom celkovej ekonomickej aj spoločenskej stability,“ píše SOPK. Slovenská ekonomika by sa však na úroveň výkonnosti spred pandémie mala vrátiť najskôr v roku 2022.
Heger je optimistickejší
Inštitút finančnej politiky (IFP) pri rezorte financií pritom v stredu predstavil svoju mierne pozitívnejšiu prognózu. Podľa IFP sa ekonomika za minulý rok prepadla len o 5,8 percenta. Tento rok má rásť o 4,3 percenta, rok na to o 3,9 percenta. Dôvodom miernejšieho prepadu je podľa ministra financií Eduarda Hegera (OĽaNO) pevnejší trh práce, ktorý bol zabezpečený fungujúcim priemyslom a opatreniami vlády na udržanie zamestnanosti. V treťom štvrťroku ožil aj zahraničný obchod, a to vďaka automobilkám.
Druhá vlna pandémie však stále môže ovplyvniť vývoj ekonomiky aj podľa IFP. Ďalšiu prognózu preto analytici pripravia už v marci, a to aj kvôli slovenskému plánu obnovy, ktorý musíme komisii odovzdať do konca apríla. Jeho príspevok k rastu HDP by mal byť vo výške 0,6 percentuálneho bodu. Investície v priebehu roka by sa mohli vyšplhať na 440 miliónov eur. O aké konkrétny projekty pôjde, minister konkretizovať nechcel.