Druhý pilier čakajú zásadné zmeny. Väčšina úspor v ňom poriadne nezarába

, 08.10.2020 18:15
Igor Matovič, Eduard Heger
Igor Matovič (vľavo) a Eduard Heger. Autor: ,

Viac sporiteľov, lepšia stratégia investovania či obmedzené zásahy. To je zlomok zmien v druhom pilieri z plánu reforiem, ktorý v pondelok predstavil minister financií Eduard Heger. Vláda chce nimi dosiahnuť, aby mali ľudia v budúcnosti nasporené čo najvyššie súkromné dôchodky.

Zásadným nástrojom na dosiahnutie tohto cieľa má byť predvolené nastavenie sporenia. V praxi to bude vyzerať tak, že správca druhého piliera rozloží ľuďom úspory podľa ich veku medzi rizikové a konzervatívne fondy. Mladšie ročníky by tak mali mať menej úspor v konzervatívnom sporení.

„Predvolené investičné stratégie by mali ponúknuť alternatívu pre sporiteľov, ktorí sa nevedia rozhodnúť, aký dôchodkový fond si vybrať pre sporenie,“ vysvetľuje Martin Višňovský, člen predstavenstva dôchodkovej správcovskej spoločnosti NN.

V zahraničí sú podľa neho zväčša využívané v dôchodkových schémach s povinným vstupom. Vtedy sporitelia nerozhodujú, aký fond si chcú vybrať a do toho-ktorého sporenia vstupujú automaticky. Napríklad pri nástupe do prvého zamestnania, uvádza Višňovský.

Čo je v pláne v II. pilieri

  • Vláda v pláne reforiem počíta aj s tým, že sa obmedzí jednorazový výber úspor z druhého piliera. Sporiteľom tak chce zabrániť, aby si peniaze na penziu nevyberali naraz, ale čerpali ich dlhodobo po dosiahnutí dôchodkového veku.
  • Okrem toho by mali po novom ľudia vstupovať do druhého piliera automaticky. Štát však každému v obmedzenom období umožní z neho vystúpiť a spoliehať sa len na štátny dôchodok. Dnes je vstup dobrovoľný do veku 35 rokov. Potom sa už vystúpiť nedá.
  • Štát chce tiež garantovať minimálnu sadzbu príspevkov z odvodov do druhého piliera. V súčasnosti ide na štátne dôchodky 13 percent z odvodov a päť na sporenie. O dva roky sa má pomer zastaviť na pomere 12 percent v prospech prvého piliera a šesť percent v prospech druhého.
  • Zmeny v dôchodkovom systéme plánuje vláda zakonzervovať ústavným zákonom ešte na konci tohto roka. Budúci dôchodcovia by sa tiež mali dočkať takzvanej oranžovej obálky. Pôjde o ročný výpis zo všetkých troch pilierov a informácia o budúcom dôchodku.

Bez detailov

Návrhu ešte chýbajú konkrétne kontúry. No u dôchodkových správcovských spoločností vyvoláva niekoľko otáznikov. Z plánu napríklad vyplýva, že prednadstavená stratégia sa bude týkať len novovstupujúcich sporiteľov do druhého piliera.

Problém je v tom, že dnes v ňom leží viac ako 70 percent peňazí v garantovaných dlhopisových fondoch. Tie sú síce bezpečnejšie ako indexové či akciové fondy, ale ľudia v nich prichádzajú o výrazné zhodnocovanie svojich peňazí na dôchodok.

Správcovia navyše tvrdia, že väčšina novovstupujúcich sporiteľov si v súčasnosti aj bez zásahov štátu vyberá prevažne rizikové fondy. Problém s aktuálnym rozložením peňazí v druhom pilieri preto zavedenie prednastavenej stratégie podľa nich nevyrieši.

„To, čo považujeme za potrebné diskutovať, je riešenie zlej alokácie aktív v skupine existujúcich sporiteľov, ktorých vláda v roku 2013 presunula do dlhopisových garantovaných fondov,“ vysvetľuje Višňovský.

Táto skupina sporiteľov podľa neho dlhodobo prichádza o možnosť výraznejšieho zhodnotenia svojich dôchodkových úspor. Masívny presun sporiteľov majú na svedomí najmä bývalé vlády na čele so stranou Smer.

Budeme sa porovnávať

Z plánu reforiem druhého piliera tiež nie je jasné, či bude nastavenie stratégie regulovať štát, ani to, kto bude zodpovedať za jeho prípadné zlyhanie. „Interná politika správcov by mala byť aj naďalej plne v kompetencii správcov, ktorí za jej nastavenie a výsledky nesú aj zodpovednosť,“ hovorí Helena Kanderková, hovorkyňa Allianz – Slovenskej dôchodkovej správcovskej spoločnosti.

Hegerov plán počíta aj so zavedením takzvaných benchmarkov. Ide o porovnávanie výkonnosti fondov v druhom pilieri na slovenskom trhu voči zahraničiu. „Je to štandardný proces a zvyšuje informovanosť nielen klientov, ale aj regulátora o tom, ako je daná dôchodková schéma konkurencieschop­ná,“ vysvetľuje ekonóm a odborník na dôchodkové schémy Ján Šebo z Univerzity Mateja Bela v Banskej Bystrici.

Upozorňuje, že výkonnosť fondu je výsledkom schopnosti správcov, ale aj regulácie investovania v krajine. Preto by sa podľa Šeba malo pri porovnávaní zhodnocovania peňazí vo fondoch prihliadať aj na reguláciu zo strany štátu.

Na Slovensku už podobné zásahy totiž výrazne ovplyvnili rast úspor v druhom pilieri. „Výborný príklad vplyvu regulačnej politiky na výkonnosť je rok 2013, keď sa uvoľnili správcom ruky a od tohto roka pozorujeme ročné výkonnosti na úrovni trhového benchmarku,“ uvádza Šebo.

V konečnom dôsledku tak sporitelia budú môcť vidieť, aké výkonné sú jednotlivé dôchodkové fondy v porovnaní s obdobným fondom ponúkaným na slovenskom trhu. Pre ľudí to vo finále môže znamenať aj lepšie rozhodovanie pri výbere stratégie.

Ako funguje II. pilier?

Aj v súčasnosti si môžu sporitelia pri vstupe do druhého piliera vybrať z ponuky rôznych fondov alebo ich kombináciu. Keď si peniaze vkladajú napríklad do rizikového fondu, pred odchodom do dôchodku sa časť úspor presúva do bezpečného konzervatívneho fondu. Pri rizikovom sporení idú peniaze spravidla do indexových či akciových fondov. Na jednej strane sa pri nich peniaze zhodnocujú výraznejšie, no investičné straty idú na vrub sporiteľa. V rámci konzervatívneho sporenia idú úspory do dlhopisov. Straty však kompenzuje správca. (mhl)

© AUTORSKÉ PRÁVA VYHRADENÉ

Páči sa Vám tento článok? Prosíme, podporte kvalitnú žurnalistiku.

Cieľom denníka Pravda a jeho internetovej verzie je prinášať Vám každý deň aktuálne spravodajstvo, rozhovory, komentáre, reportáže, videá, ďalšie užitočné a praktické informácie ako aj čítanie a obsah pre zábavu a voľný čas.

Na to, aby sme pre Vás mohli stále a ešte lepšie pracovať, potrebujeme i Vašu podporu. Ďakujeme Vám za akýkoľvek finančný príspevok.

Podporiť Poslať SMS Predplatiť denník
#reformy #plán reforiem #II. pilier #Eduard Heger #dôchodok
Sleduj najnovšie články na našom Facebooku