Krajniak tvrdí, že odvodové zaťaženie sa nezvýši. Malo by totiž ísť len o presun peňazí, čo platia firmy a ľudia do fondu nezamestnanosti. Do nového fondu by malo ísť pol percenta, za desať rokov by sa tak v ňom malo podľa prepočtov rezortu práce nazbierať 1,6 miliardy eur. Ak by bol príspevok až jedno percento, nazbieralo by sa 3,2 miliardy eur. Peniaze z tohto fondu sa použijú len a len na podporu udržania pracovných miest. „Sociálna poisťovňa alebo vláda nebude môcť zobrať peniaze z tohto fondu a použiť ich na niečo iné,“ tvrdí Krajniak.
O nastavení fondu bude rezort práce ešte rokovať. Návrh by mal ísť teraz do pripomienkového konania. Do konca roka ho chce minister práce predložiť do parlamentu, schválený by tak mohol byť už v prvom štvrťroku budúceho roka.
Odvody sa musia držať dole
Firmy sú zatiaľ opatrné. Najprv si chcú legislatívu preštudovať. "Je pre nás dôležité, aby zavedenie systému kurzarbeit neimplikovalo rast odvodového zaťaženia,“ povedal pre denník Pravda tajomník Republikovej únie zamestnávateľov Martin Hošták. O predkladanom koncepte je tak podľa neho možné diskutovať.
"Napriek tomu, že fond by mal vzniknúť v rámci toho, čo dosiaľ bolo poistenie v nezamestnanosti, vnímame pozitívne, že má ísť o uzatvorený fond, z ktorého nebude možné presúvať prostriedky do iných fondov,“ povedala pre Pravdu viceprezidentka Konfederácie odborových zväzov Monika Uhlerová. Pozdáva sa jej, že sa nebude zvyšovať celkové odvodové zaťaženie. Upraviť sa však bude podľa Uhlerovej musieť aj to, kto bude povinne poistený v zákone o sociálnom poistení. Kladne hodnotí, že sa nový kurzarbeit bude vzťahovať aj na živnostníkov.
Koľko a kto?
"Vychádzali sme z nemeckého modelu, ktorý sme zjednodušili tak, aby sa ľudia dostali k peniazom rýchlejšie,“ povedal Krajniak. Zamestnanec tak dostane 80 percent mzdy. Pričom 20 percent zaplatí firma, zvyšok pôjde z fondu. Maximálny príspevok bude 1 340 eur.
V prípade hrubej mzdy vo výške 1 100 eur dostane človek podľa prepočtov ministerstva práce 673 eur. Pričom 168 eur zaplatí firma. Pri takejto mzde by mal po prepustení nárok na podporu v nezamestnanosti vo výške 542,50 eura. "Oveľa lepšie bude, keď budeme dávať peniaze na to, aby sme udržali pracovné miesta, ako potom dávať peniaze potenciálne nezamestnaným, aby si našli prácu,“ zdôraznil Krajniak.
Živnostníci by mali podľa ministra platiť do fondu príspevok od päť do desať eur mesačne. Následne by mali nárok na rovnaký príspevok ako zamestnanec s priemernou mzdou.
Kríza, požiar či nehoda
Požiadať o peniaze bude môcť pre svojich ľudí firma v prípade podobnej krízy ako teraz, ale môže ísť aj o povodeň či lokálnu nehodu vo fabrike, ako je napríklad požiar. "Nárok bude mať firma, ktorá bude musieť obmedziť prevádzkovú činnosť podniku na základe vonkajších faktorov, ktoré sú dočasné,“ vysvetlil štátny tajomník ministerstva práce Boris Ažaltovič. Malo by ísť o situáciu, ktorú firma nevie a ani nemôže ovplyvniť, dodal. Ako napríklad sektorová kríza v oceliarstve či automobilovom priemysle.
Obmedzenie činnosti sa musí týkať tretiny ľudí. Pričom nesmie ísť o sezónnych zamestnancov či odstávku. Firma však bude musieť vyčerpať svoje možnosti, uhradiť dovolenky, nadčasy či vynulovať pracovné konto. Následne musí udržať pracovné miesta, na ktoré bude poberať peniaze. "Tie pritom nemôže žiadať na ľudí vo výpovednej lehote či na tých, čo sa im končí pracovný pomer do dvoch mesiacov,“ vysvetlil Ažaltovič. Podmienkou bude tiež, aby mala firma uhradené všetky odvody za posledné dva roky.