Prezident Donald Trump, ktorý v poslednom období zostril rétoriku voči Číne v úsilí vylepšiť si imidž pred novembrovými prezidentskými voľbami, už dlhodobo presadzuje návrat amerických firiem zo zahraničných na domáci trh. Teraz, keď pandémia spôsobila smrť tisíckam Američanov a otriasla ekonomikou, nabrala táto aktivita na intenzite.
Ako povedal pre agentúru Reuters Keith Krach z ministerstva zahraničných vecí, preverujú citlivé oblasti a vláda by čoskoro mohla v tomto smere oznámiť plánované kroky. To potvrdili pre Reuters viaceré vládne zdroje, ako aj niektorí bývalí zástupcovia administratívy. Ako uviedli, ministerstvá obchodu, zahraničných vecí aj vládne agentúry hľadajú spôsob, ako presvedčiť firmy, aby presunuli výrobu, ale aj zásobovacie reťazce mimo Číny.
„Vláda na tom tvrdo pracuje,“ povedal jeden zo zdrojov. Ako dodal, úrady skúmajú, ktoré oblasti výroby by mali byť považované za „nevyhnutné“ a ako príslušné produkty vyrábať mimo územia Číny.
Trumpova politika voči Číne rozdelila politikov v USA na dva tábory – na jednej strane sú zástancovia lepších obchodných vzťahov a na druhej jastrabi snažiaci sa o sankcionovanie Pekingu. Podľa analytikov sa zdá, že pre druhú skupinu nastali priaznivé časy.
Trump už viackrát uviedol, že by mohol zaviesť k súčasným ďalšie dovozné clá na čínske tovary. Navyše nevylučuje ani ďalšie kroky, ku ktorým by mohli patriť sankcionovanie konkrétnych politikov či vybraných firiem a užšie vzťahy s Taiwanom.
Ako povedal jeden zo zdrojov z americkej administratívy, USA tlačia na vytvorenie aliancie „dôveryhodných partnerov“, označovanej ako „Sieť ekonomickej prosperity“. Tá by zahrnovala firmy a občianske skupiny, ktoré by pracovali na základe rovnakých štandardov vo všetkých oblastiach od digitálneho biznisu cez energetiku a infraštruktúru až po výskum, obchod a vzdelanie.
Čína vytlačila USA z prvého miesta v rebríčku svetových výrobcov v roku 2010. V roku 2018 sa už na globálnej produkcii podieľala 28 %. Práve pandémia nového koronavírusu poukázala na kľúčovú úlohu Číny napríklad v oblasti dodávok generík, ktoré patria v USA k najpredpisovanejším liekom. Okrem toho poukázala na dominanciu Číny pri dodávkach potravín alebo výrobkov ako termokamery potrebné na meranie teploty.
Koncom apríla minister zahraničných vecí Mike Pompeo vyhlásil, že americká vláda pracuje s Austráliou, Indiou, Japonskom, Novým Zélandom, Južnou Kóreou či Vietnamom na „posunutí globálnej ekonomiky dopredu“. Dodal, že rokovania zahrnujú aj otázku, „ako reštrukturalizovať dodávateľské reťazce tak, aby sa niečo takéto už neopakovalo“. Okrem ázijských krajín USA diskutujú o zmenách v dodávateľských reťazcoch aj s krajinami Latinskej Ameriky.
Niektorí ekonómovia však poukazujú na fakt, že viaceré americké firmy investovali do výroby v Číne veľké peniaze a ich biznis je vysoko závislý od dopytu 1,4-miliardovej čínskej populácie. A napriek tomu, že diverzifikácia je vzhľadom na to, čo ukázal nový koronavírus, potrebná, mnohé americké spoločnosti sa z Číny stále neponáhľajú.