Rezort práce však chystá aj ďalšiu pomoc pre veľkých hráčov. "Veľkí zamestnávatelia si tak budú môcť vybrať, či je pre nich lepší súčasný systém, alebo ten, ktorý momentálne pripravujeme,“ povedal minister práce Milan Krajniak. Či ide o kurzarbeit, po ktorom veľkí zamestnávatelia volajú, nekonkretizoval.
No ani ten netreba brať ako všeliek. "Kratší pracovný čas označovaný ako kurzarbeit je na prekonanie krátkodobých problémov, a dlhodobú krízu nedokáže poraziť,“ hovorí ekonóm Prognostického ústavu Slovenskej akadémie vied Vladimír Baláž. Dokáže však pomôcť firmám udržať zamestnanosť, keďže náklady na platy si podelia so štátom. Nemusia tak znižovať stavy. "Firmy sú tak pripravené takmer okamžite po naštartovaní svetovej ekonomiky spustiť výrobu,“ hovorí Baláž. Problém podľa neho nastane, ak boj s koronavírusom bude trvať príliš dlho a na západných trhoch bude aj niekoľko rokov nízky dopyt po automobiloch. "V takom prípade nepomôžu domácim firmám žiadne opatrenia slovenskej vlády a príde k prepúšťaniu,“ hovorí ekonóm.
Kostrou otvorenej slovenskej ekonomiky sú podľa neho veľké podniky. "Prípadný krach automobiliek stiahne ku dnu aj menšie podniky a živnostníkov,“ hovorí Baláž. Nateraz však podľa neho nikto nevie, aké následky bude mať pandémia na svetový hospodársky rast. V hre je aj rýchle oživenie výroby, dodáva Baláž.
Slovenská ekonomika stojí na veľkých
Za zavedenie kurzarbeit otvorene lobujú automobilky. "Prepusteným ľuďom štát aj tak musí vyplácať dávky v nezamestnanosti, a preto je aj pre vládu výhodné pomôcť veľkým firmám udržať pracovné miesta,“ povedal prezident Zväzu automobilového priemyslu Slovenskej republiky Alexander Matušek.
Zo štyroch domácich automobiliek aktuálne vyrába len Kia Motors Slovakia. O automobily zo žilinského závodu je stále veľký záujem v Rusku. Fabrika zatiaľ nemá problémy ani s dodávkami komponentov. Aktuálne má objednávky minimálne na tento mesiac a ako jedna z mála veľkých tovární zatiaľ nepotrebuje pomoc od štátu.
Zvyšné závody stoja pre chýbajúce talianske súčiastky. Za čas strávený doma platia svojim ľuďom 60 percent ich priemernej mzdy. To si zdravé podniky môžu dovoliť maximálne dva mesiace. Potom musia znížiť náklady a začať prepúšťať. Práve kurzarbeit im vytvorí priestor na dlhšie zvládnutie krízy. Zamestnanci vtedy totiž ostanú doma na 80 percentách priemernej mzdy. Pričom 60 percent z nej zaplatí štát a len zvyšných 20 percent zostáva na zamestnávateľovi.
Len menej štedrý príspevok
Podľa aktuálne platných podmienok najviac peňazí dostávajú firmy zatvorené na základe rozhodnutia štátu. V ich prípade im úrady práce zaplatia až 80 percent mzdových nákladov zamestnanca. Zároveň strop príspevku je stanovený na 1¤100 eur. O peniaze môžu požiadať nielen firmy, ale aj živnostníci v prípade, že majú vlastných zamestnancov.
Druhý, menej štedrý príspevok podnikom kompenzuje pokles tržieb. V závislosti od konkrétnej straty sa príspevok za marec pohybuje od 90 do 270 eur. Nárok naň majú podnikatelia aj živnostníci, ktorým sa minulý mesiac prepadli príjmy o 10 až 40 percent. Už v apríli bude štát o niečo štedrejší a suma mesačnej pomoci sa bude pohybovať od 180 do 540 eur. Minimálny príspevok dostanú podnikatelia, ktorým tržby klesli o 20 percent, maximálny firmy s 80-percentnými stratami.
Podľa týchto pravidiel sa v menej štedrom systéme ocitne aj väčšina domácich automobiliek, ktoré stoja pre odstavenie výroby dielcov v Taliansku a Španielsku.