Zúfalé časy, mimoriadne riešenia. Čo urobí EÚ?

, 26.03.2020 16:54
videokonferencia, charles michel
Zasadnutie Európskej rady pod vedením Charlesa Michela prebehlo prostredníctvom videokonferencie. Autor:

Blíži sa pravdepodobne hospodárska kríza, akú ešte Európska únia nezažila. Pandémia koronavírusu, ktorá sa už rozšírila takmer do celého sveta z čínskeho Wu-chanu, bude meniť fungovanie EÚ a eurozóny.

Lídri únie sa pôvodne mali stretnúť v Bruseli na summite. Po prvý raz sa zasadnutia Európskej rady pod vedením Charlesa Michela mal zúčastniť aj premiér Igor Matovič (OľaNO). No vrcholných predstaviteľov krajín doma zavrela choroba COVID-19. Preto sa summit konal prostredníctvom videokonferencie.

Matovič pred týmto virtuálnym stretnutím na tlačovej konferencii povedal, že bude potrebné podporiť hospodárstvo ekonomickými stimulmi. "Musíme prijať zásadné opatrenia. Nevieme, ako dlho bude kríza trvať, aká bude hlboká,“ uviedol premiér.

Deväť krajín EÚ, Taliansko, Francúzsko, Írsko, Grécko, Španielsko, Luxembursko, Belgicko, Portugalsko a Slovinsko, sa v liste obrátilo na Michela s tým, že požadujú diskusiu o spoločných európskych dlhopisoch. Tie už dostali názov koronové dlhopisy. Lídri na summite hovorili aj o využití Európskeho stabilizačného mechanizmu, takzvaného eurovalu. Krajiny by z neho mohli získať úvery do dvoch percent ich hrubého domáceho produktu, prípadne aj viac.

Zdá sa, že na využití eurovalu panuje pomerne veľká zhoda. Horšie je to už s vytvorením spoločných dlhopisov, ktoré by umožnili krajinám výhodnejšie si požičiavať na finančných trhoch. Táto myšlienka nie je nová. Najviac sa o spoločných dlhopisov hovorilo počas finančnej krízy v súvislosti so situáciou v Grécku. Viaceré vlády, vrátane slovenskej, však vtedy argumentovali, že by išlo o rozdelenie dlhu a doplatili by na to štáty, ktoré ho majú nižší. Portál Euractiv citoval vyjadrenie ministerstva financií, ktoré tvrdí, že je otvorené diskusii o vytvorení koronových fondov.

"Je možné, že problémy, ktorým čelíme, budú ešte oveľa horšie, ako bola globálna finančná kríza z rokov 2008 až 2009. Krajiny sa snažia podporovať zdravotnícke systémy, ekonomiku, riešia, ako budú musieť pomôcť nezamestnaným a firmám. Európska centrálna banka drží svojimi opatreniami úrokové sadzby nižšie, čo je výhodné pre Taliansko, ktoré má vysoký verejný dlh. Koronavírus ho zatiaľ zasiahol najhoršie z európskych štátov. Je veľmi pravdepodobné, že talianske dlhopisy budú do troch mesiacov pod obrovským tlakom,“ povedal pre Pravdu Zsolt Darvas z bruselského ekonomického inštitútu Bruegel.

"Spoločné dlhopisy sú však politicky kontroverzné, pretože štáty s dobrými fiškálnymi pozíciami, ako sú Holandsko či Nemecko, by prišli o svoje súčasné privilégiá. Tieto krajiny by ručili za dlhy takpovediac fiškálnych hriešnikov. Stratili by tiež svoje nízke úrokové sadzby, preto predpokladám, že budú jednoznačne proti spoločným dlhopisom, až kým aj ich nezasiahne devastačná ekonomická a finančná kríza,“ reagoval pre Pravdu Magnus Schoeller z Centra pre výskum európskej integrácie na Viedenskej univerzite.

© AUTORSKÉ PRÁVA VYHRADENÉ

#koronavírus #Európska únia #dlhopisy
Sleduj najnovšie články na našom Facebooku