"Pondelkovú emisiu hodnotíme ako neúspešnú. Cieľ bol predať 200 miliónov, čo sa nám kvôli zložitej globálnej situácii nepodarilo. Stále pracujeme s dostatočnou rezervou na pokrytie splatného dlhu, preto sme akceptovali len ponuky, ktoré sa približovali sa sekundárnemu trhu,“ povedal riaditeľ Agentúry pre riadenie dlhu a likvidity Daniel Bytčánek. Slovensko stále dokáže predávať pokladničné poukážky za mínusové úroky. V pondelkovej aukcii totiž priemerný výnos dosiahol mínus 0,33 percenta.
Aj nová vláda tak bude musieť investorom vrátiť menej peňazí, ako si od nich požičala. Agentúra pre riadenie dlhu a likvidity mohla požičať aj viac peňazí, ale len v prípade akceptovania priemerného výnosu mínus 0,1549 percenta. Pri takýchto podmienkach boli investori ochotní nakúpiť pokladničné poukážky v hodnote 109 miliónov eur. „Záujem bol nižší ako sme zvyknutí. Pre domáce banky je problém bankový odvod, pre ktorý sú investície do krátkodobých cenných papierov stratové,“ dodal Bytčánek.
Viac pôžičiek
"Štáty si v súvislosti s opatreniami na zvládanie krízy budú musieť viac požičiavať. Peňazí je v obehu napriek aktuálne slabému obchodovaniu dosť, otázna je preto skôr cena nového dlhu,“ podal analytik VÚB banky Michal Lehuta. Podľa neho to momentálne vyzerá tak, že Slovensko nakoniec bude schopné predávať desaťročné dlhopisy s výnosmi okolo 0,5 až 0,6 percenta. "Čo je napriek nárastu v ostatných dňoch stále nižšia úroveň ako očakávaná dlhodobá inflácia,“ dodal Lehuta.
V priebehu tohto roka sa zatiaľ Slovensku podarilo predať dlhopisy v hodnote 671 miliónov eur. Okrem nich štát stihol aj vydať pokladničné poukážky za 444 miliónov eur. Podľa Agentúry pre riadenie dlhu a likvidity ak by Slovensko malo menej prísnu dlhovú brzdu, mohla sa ešte koncom minulého roka vytvoriť rezerva v rozmedzí jednej až 2 miliárd eur.
Recesia?
Únii však už pre pandémiu a zatváranie fabrík hrozí recesia. Podľa analýzy inštitútu Ifo sa najsilnejšia nemecká ekonomika prepadne v roku 2020 o 7,2 až 20,6 percenta. Navyše jednotlivé štáty únie čakajú vysoké výdavky na záchranu miestnych podnikov. "Náklady pravdepodobne prekročia všetko, čo doteraz v Nemecku v uplynulých desaťročiach spôsobili ekonomické krízy alebo prírodné katastrofy,“ povedal šéf inštitútu Ifo Clemens Fuest. Finančné náklady sa podľa jeho prepočtov budú pohybovať v rozmedzí 255 až 729 miliárd eur. Nemecká vláda už pred dvoma týždňami vyhlásila, že na záchranu miestnej ekonomiky uvoľní 500 miliárd eur.
Ekonómovia sa aktuálne sporia o to, či po prudkom páde príde rýchly rast, alebo koronavírus spôsobí dlhodobé ekonomické problémy. "Rýchle zotavenie svetovej ekonomiky je len zbožným želaním niektorých ekonómov a ekonomické následky koronavírusu budeme cítiť najbližšie roky,“ povedal generálny tajomník OECD Ángel Gurría. Podľa neho problémy spôsobí hlavne prudký rast nezamestnanosti a vysoké finančné náklady zasa prinesie záchrana malých a stredných podnikov.
Trhy padajú ďalej
Zlú situáciu na finančných trhoch je vidieť aj na páde svetových búrz. V pondelok popoludní sa straty európskych indexov pohybovali od mínus 3,35 percenta do mínus 4,46 percenta. Trhy tak nakoniec neupokojil plán Európskej centrálnej banky, ktorá krajiny používajúce spoločnú menu euro chce zachrániť nákupom cenných papierov za 750 miliárd eur.