VIDEO: Podľa ekonóma Vladimíra Baláža sa pobrexitová obchodná dohoda do konca roka nedá stihnúť .
Práve na tejto dohode však stojí a padá to, aký dosah na ekonomiku bude mať odchod Britov z únie. V hre je stále aj tvrdý brexit, tvrdí Baláž, hoci sa mu obe strany chcú vyhnúť. Ten by totiž bol ranou pre ekonomiku, a pocítilo by ho aj Slovensko. Riešenie tak ekonóm vidí v možnosti predĺženia prechodného obdobia.
V piatok Veľká Británia opustila Európsku úniu. Čo sa dá čakať?
Ešte nevieme, kedy Veľká Británia z únie definitívne odíde. Po tom, čo Európsky parlament schválil dohodu, ktorá bola vyjednaná medzi Európskou úniou a Spojeným kráľovstvom, sa začína prechodné obdobie. To by teoreticky malo trvať do konca tohto roku. Ak sa dovtedy podarí mať definitívnu zmluvu o povahe vzťahov medzi Veľkou Britániou a Európskou úniou, tak naozaj koncom tohto roka by Briti odišli z únie. O tom sú však veľké pochybnosti, či sa to za taký krátky čas podarí. Napríklad zmluva s Kanadou sa vyjednávala sedem rokov. Pritom Kanada je výrazne menší obchodný partner pre Európsku úniu ako Veľká Británia.
Dá sa to stihnúť?
Je to len jedenásť mesiacov. Britský premiér Boris Johnson tvrdí, že to nie je problém, že to vyjedná. No závisí to aj od druhej strany – čiže Európskej únie. Bolo by zvláštne, keby únia bola až taká veľkorysá. Veď potom by každý odišiel. Všetci by si zobrali len výhody. Tak to proste nepôjde. Stále je tu ešte možnosť rozšírenia prechodného obdobia na ďalší rok-dva. Európska legislatíva to umožňuje.
Takže sa dá počítať s predĺžením, aby sme sa vyhli tvrdému brexitu?
Áno, lebo ak by sa nedohodli, tak 1. januára 2021 by bol tvrdý brexit. To by bolo veľmi nepríjemné. Obe strany sa budú chcieť tomu vyhnúť. A viac Európska únia ako Johnson. Ale aj pre neho to bude v konečnom dôsledku lepšie. Aj keď Johnson sľúbil voličom brexit, a ďalšie predĺženie ich troška sklame.
V súvislosti s brexitom sa veľa hovorí o automobilkách. Ako sa dotkne automobilového priemyslu?
Toto nás veľmi zaujíma, keďže automobily tvoria veľkú časť nášho vývozu. A máme tu Jaguar Land Rover. Musíme sa však na to pozerať z perspektívy obchodných vzťahov. Táto automobilka je inkorporovaná na Slovensku, čiže aj po odchode Veľkej Británie z únie to stále bude európska automobilka. A stále bude mať prístup na trh Európskej únie. Preto tu aj bola založená, preto tu vyrába a exportuje. Čiže pre slovenský Jaguar sa až tak veľa nezmení. Samozrejme, že sa niečo skomplikuje, lebo to už nebude až taká voľná výmena medzi Európskou úniou a Veľkou Britániou ako doteraz, ale základy obchodných vzťahov zostanú rovnaké.
Dá sa teraz čakať väčší odchod Slovákov z Veľkej Británie?
Nevidím na to nejaký špeciálny dôvod. Musíme si uvedomiť, že vo Veľkej Británii žije 3,6 milióna obyvateľov Európskej únie, a v únii 1,2 milióna Britov. To sú obrovské čísla. Únia, ako aj Spojené kráľovstvo chcú zachovať dobré vzťahy aj vzhľadom na počty svojich občanov na druhej strane hranice. Preto bude vyjednaný nejaký režim trvalého pobytu a mobility osôb. Veľká Británia už teraz dáva hromadné povolenia na trvalý pobyt. Tí, čo ich ešte nedostali, tak ich v krátkom čase dostanú, pokiaľ splnia podmienky. Tie však pre väčšinu Slovákov nebude problém splniť. Hlavne ak tam žijú už päť rokov. Okrem toho Británia už teraz trpí veľkým nedostatkom pracovných síl. Pritom najmä Poliaci aj Slováci sa už vracali. Nemyslím si teda, že by Británia robila problémy tým, čo tam chcú zostať. Slováci však budú odchádzať, aj teraz odchádzajú, ale je to skôr z iných pohnútok. Sú to mladí ľudia, ktorí si chcú založiť rodinu, kúpiť si tu byt alebo dom. Proste chcú žiť na Slovensku.
Takže odchod ľudí, čo tam žijú dlhé roky, sa nedá čakať?
Nie je to veľmi pravdepodobné. Keď sa už v nejakej krajine usadíte, máte tam stabilnú prácu, či dokonca hypotéku, tak tie záväzky sú veľmi silné a nie je ľahké sa z nich vyviazať. Museli by ste predať dom aj s hypotékou, čo pre cudzinca nemusí byť úplne jednoduché. Takže ak tam už žijete päť-desať rokov, motív na odchod je pomerne malý.
Londýn je aj finančným centrom. Odíde pre brexit viacero bánk?
Finančné služby, to je omnoho komplikovanejší problém. Obchodné vzťahy – výmena tovaru, sa dá pomerne rýchlo dohodnúť. Londýnska štvrť City of London žije z bankových operácií. Nemecké a francúzske banky cítia príležitosť a snažia sa bankový biznis stiahnuť k sebe. V únii totiž aj po odchode Británie zostane žiť 450 miliónov ľudí. To je masa. Dá sa čakať, že budú robiť britským finančným inštitúciám prekážky, aby nepodnikali v Európe. Briti sa to zase snažia vyriešiť tým, že zakladajú pobočky v Paríži a vo Frankfurte, ale najdôležitejšie je pre nich Írsko. Tam majú jazykový komfort a Írsko zostáva v únii. Pričom už teraz má pomerne veľký finančný sektor.
Takže sa dá čakať, že pôjdu práve cez Írsko.
Áno, budú to obchádzať tadiaľ. Je to však komplikácia a britský finančný sektor tým utrpí.
Bude to mať vplyv na vývoj kurzu libry a eura?
<An> Je pravda, že keď sa pred štyrmi rokmi uskutočnilo referendum a povedalo sa, že Británia odchádza, tak nasledoval obrovský pád kurzu. To však bolo kvôli neistote. Teraz predsa len sa začínajú črtať vzťahy do budúcnosti. Nemyslím si preto, že by brexit mal ešte priamo ovplyvniť vývoj kurzu. Skôr zaváži to, ako sa bude vyvíjať britská a európska ekonomika. Tiež akú úrokovú mieru dá britská centrálna banka a európska centrálna banka.
Aký dosah bude mať brexit na ekonomiku?
Európska únia má 510 miliónov obyvateľov a z nich samotná Británia má len 60 miliónov. Odíde tak síce dôležitá, no predsa len malá časť. Ekonomiku Veľkej Británie to tak poškodí relatívne výraznejšie ako európsku. Nakoľko, to je zatiaľ veľmi ťažko povedať. Zaváži, aké vzťahy sa dohodnú. Je to niečo ako rozvod. Môžete sa rozviesť veľmi zlým spôsobom, ale aj priateľsky. Potom je tá komunikácia ľahšia.
Ako to pocítia Briti?
Čo sa týka Veľkej Británie, tak sa hovorí, že už v dôsledku toho, že sa začal brexit, tak náklady sú niekde na úrovni 300 až 400 miliárd eur. To je vysoká suma. Mnohí zahraniční investori totiž nevedeli, či do Británie majú, alebo nemajú ísť. Mnohí si nakoniec zvolili pre svoje investície inú krajinu. To sú straty, ktoré vznikli, keď nebolo jasné, ako sa ekonomika Veľkej Británie bude vyvíjať. Teraz je to už jasnejšie. Myslím si, že sa straty budú zmenšovať. Britský premiér je však až veľmi optimistický. Veď tým aj vyhral voľby. On hovorí, že bude super – nebudeme mať žiadne clá, a čo je ešte dôležitejšie, ani kvóty. Ak chcete niekomu robiť prekážky v zahraničnom obchode, tak kvóta je totiž omnoho nepríjemnejšia ako clo. Napríklad ak poviete, že z Veľkej Británie môžete doviezť nie milión pracích práškov, ale len 900-tisíc.
A čo únia?
Opäť to závisí od toho, aké formy vzťahu sa dohodnú. Strata tam však bude vždy, pretože vzťahy už nikdy nebudú také tesné ako doteraz. Ak sa nedohodnú, môže prísť aj k tomu, že sa začne obchodovať podľa pravidiel Svetovej obchodnej organizácie. Tie umožňujú clá aj kvóty. Vôbec si netrúfam povedať, koľko by to bolo.
A Slovensko?
Veľká Británia je náš pomerne významný obchodný partner. Do Británie exportujeme asi štyri miliardy eur, čo je veľká suma, no celkové exporty Slovenska sú 96 miliárd eur. Takže nepadneme z toho na kolená, bolo by to však nepríjemné.
Veľká Británia dúfa vo voľný obchod s USA. Je to cesta?
Spojené štáty sú pre Britov tradičný partner. Veď je to ich bývalá kolónia. Ale vezmite si napríklad obchod Slovenska s Indiou a Českom. Hoci je India omnoho väčšia, náš obchod s ňou je bezvýznamný. Je proste ďaleko. A Česko je za rohom. To platí pre všetky krajiny, že viac obchodujú so svojimi susedmi. Je tam totiž jazyková, kultúrna blízkosť, ale aj to, že máte spoločné podniky. Samotná Británia ešte pred brexitom tvrdila, že má Commonwealth, a pôjde do Kanady, do Austrálie, Indie. Britský obchod s Belgickom je však väčší ako ten s Indiou. Tá je totiž ďaleko. Okrem toho obchodovať s Belgickom, pokiaľ ste v únii, je jednoduchšie. A prečo by bývalej koloniálnej veľmoci mala dávať India dnes nejaké výhody? Zo sentimentality? To si nemyslím. Rovnako Spojené štáty. Nemyslím si, že z nejakej sentimentality bude americký prezident Donald Trump dávať Britom výhody. Len čo Johnson spomenul digitálnu daň, tak Trump hneď vytiahol clá. Nie je to proste také jednoduché. Británia je od Európy oddelená len úzkym pruhom vody, čo jednoznačne hovorí o tom, že obchod s úniou bude významný tak ako doteraz. Ak nie viac.
Zavedú Briti digitálnu daň po hrozbe clami?
Johnson povedal, že chce digitálnu daň, pretože je to veľký príjem. Uvažuje sa, že bude na úrovni asi dve percentá z tržieb. Obyčajne to síce býva daň zo zisku, ale tieto firmy, ak vôbec zdaňujú, tak zdaňujú doma. A potom to ide do čiernej diery na Bahamách. Preto tržby, lebo sa nedajú zakryť. Samozrejme, to sa Trumpovi nepáči. Johnson by takto totiž zdaňoval americké firmy. A preto sa americký prezident vyhráža clami na britské tovary. Čiže priatelia buďme, ale len odtiaľ potiaľ. Myslím, že keď budú európske štáty zavádzať digitálnu daň, tak ju skôr či neskôr zavedie aj Londýn. Digitálna daň je celoeurópska záležitosť, nielen britská, ale aj francúzska či slovenská. Keď si vezmete, ktoré digitálne firmy najviac zarábajú, tak je to Facebook, Amazon, Microsoft, Google. Všetky sú americké. Nejde tak celkom o britsko-americký spor, ale je to spor Amerika a zvyšok sveta.
Ako budú po brexite nastavené vzťahy Veľkej Británie so Svetovou obchodnou organizáciou? Vstupovala do nej ako člen únie.
Británia by mala teoreticky začať vyjednávať vzťahy s ostatnými štátmi nanovo. Niektoré možno povedia, že áno – bude to ako doteraz, iné to odmietnu. To bude veľmi, veľmi komplikované. Ak by však Británia zostala v nejakej veľmi tesnej obchodnej dohode s Európskou úniou, tak by aj v rámci Svetovej obchodnej organizácie mala inú vyjednávaciu pozíciu.
Takže sme späť pri tom, aká dohoda sa vyjedná?
Áno. Ono je ľahké buchnúť do stola pre voličov, že brexit. V praxi je to však oveľa zložitejšie.