Zrealizovanie tohto projektu umožní prepravu plynu z juhu na sever a naopak. Vďaka nemu by na Slovensko mohol prúdiť plyn napríklad z gréckeho LNG terminálu či potrubný plyn z Azerbajdžanu. V hre sú možno aj rozsiahle novoobjavené ložiská plynu v Čiernom mori.
Keďže ruský Gazprom stratil v posledných rokoch status stabilného dodávateľa plynu do Európy, podobné plynové prepojenia zvyšujú energetickú bezpečnosť Slovenska.
Projekt spoločného záujmu
Slovensko sa spolu s Ukrajinou a Moldavskom ešte koncom minulého týždňa pripojili k iniciatíve plynového prepojenia medzi Gréckom a krajinami v strednej Európe. Nadväzujú na skoršiu spoluprácu Grécka spolu s Bulharskom, Rumunskom a Maďarskom, ktoré sa ešte v roku 2016 dohodli na tom, že vybudujú potrebnú infraštruktúru na realizáciu takzvaného vertikálneho plynárenského koridoru. Ten by mal umožniť obojsmernú prepravu plynu medzi krajinami.
„Signatári memoranda vyjadrili záväzok podporovať potrebné projekty spoločného záujmu a ďalšie projekty nevyhnutné pre zrealizovanie vertikálneho koridoru. Súčasne zdôraznili zámer podporovať sa navzájom pri zabezpečovaní finančných prostriedkov z európskych zdrojov pre tieto projekty,“ informuje slovenský prepravca v tlačovej správe.
Vertikálny koridor sa teraz spojí s už existujúcim transbalkánskym plynovodom. „Umožní dopravu zemného plynu z Grécka do Moldavska a do podzemných zásobníkov na Ukrajine,“ cituje agentúra Reuters moldavské ministerstvo energetiky. V súčasnosti sa transbalkánsky plynovod využíva na prepravu ruského plynu smerom na Balkán. Objemy ruského plynu v tomto plynovode sú však nízke, pretože Gazprom v roku 2020 presmeroval dodávky cez Turecko prostredníctvom plynovodu Turkstream.
Jednou z možností je aj to, že projekt vertikálneho koridoru sa v Rumunsku rozvetví. Prvá severná vetva bude pokračovať ako transbalkánsky plynovod až na Ukrajinu. Tej sa tak otvoria nové možnosti na dodávku neruského plynu. Druhá časť vetvy smerom na západ môže nadväzovať na projekt Solidarity Ring. Ten prepája Bulharsko, Rumunsko, Maďarsko a Slovensko. Iniciovaný je so zámerom dovážať plyn z Azerbajdžanu.
Exminister hospodárstva Karel Hirman upozorňuje, že pri podobných projektoch sa plánuje primárne s využitím už existujúcich plynovodov. „K tomu sú však nutné rozšírenia o plynovodné prepojenia či zvýšenie kapacity takzvaných úzkych miest,“ vysvetľuje pre Pravdu.
Ako to pomôže Slovensku
Nový projekt vertikálneho koridoru tak ešte viac posilní energetickú bezpečnosť Slovenska a umožní nám dovážať plyn aj z iných krajín. Grécko sa pustilo do budovania plávajúceho terminálu na skvapalnený plyn. Práve tam by mohli tankery dovážať skvapalnený plyn, kde by sa naspäť splyňoval a potrubím sa dostal až na Slovensko.
Ďalšou možnosťou je získavať potrubný plyn z Azerbajdžanu. Ten prisľúbil, že do roku 2027 zdvojnásobí dodávky do Európy. Dodávky azerbajdžanského plynu do Európy boli pritom spustené len pred nedávnom, konkrétne v roku 2020. Plyn z Azerbajdžanu v súčasnosti tečie cez koridor, ktorý sa volá TANAP a TAP. Ten smeruje cez Turecko, Grécko, Albánsko a Jadranské more až do Talianska.
Poslednou možnosťou je dovážať plyn z nových rozsiahlych ložísk, ktoré boli objavené v Čiernom mori. Územie, v ktorom sa nález nachádza, je pod kontrolou Rumunska. Podľa posledných odhadov by v ňom malo byť až sto miliárd kubických metrov plynu. Na porovnanie, ročná spotreba Slovenska plynu je na úrovni okolo piatich miliárd kubických metrov. Takýto objem plynu by Slovensku stačil na 20 rokov.
Zvyšovanie energetickej bezpečnosti
Dlhé desaťročia sme boli zvyknutí na to, že plyn na Slovensko prúdi z východu na západ. Tranzitná sústava bola pôvodne postavená na prepravu veľkého množstva ruského plynu smerom na západ. Len zlomok z objeme ostával na Slovensku, približne desať percent. Krehkosť energetickej bezpečnosti Slovensko naplno odkryla až plynová kríza z roku 2009. Naplno odhalila dve veci. V prvom rade to, že Gazprom nie je spoľahlivý dodávateľ plynu do Európy a že Slovensko nie je pripravené dovážať iný plyn než ten ruský. Odvtedy sa zrealizovali mnohé plynové prepojenia hlavne so susednými krajinami, vďaka čomu môže na Slovensko prúdiť plyn zo všetkých svetových strán.
Začalo sa to realizáciou reverzných tokov s Rakúskom a Českom, neskôr sa pridal reverz s Ukrajinou a prepojenie aj s južným susedom. Posledným dielom skladačky bolo predvlaňajšie otvorenie plynovodu s Poľskom, vďaka ktorému budeme môcť dovážať plyn aj so severných LNG terminálov. Zatiaľ však prúdi plyn v smere zo Slovenska do Poľska. „Predpokladáme, že do budúcnosti tu je väčší potenciál na prepravu v smere z Poľska ku nám a prípadne na ďalšie trhy. Súvisí to najmä s novými regazifikačnými kapacitami, ktoré vznikajú na severe Poľska,“ vysvetľuje Kubík zo spoločnosti Eustream.
V prípade poľského prepojenia je zdrojom LNG terminál vo Świnoujścii a buduje sa tam aj nový, v blízkosti Gdanska. Hirman v tejto súvislosti upozorňuje na skutočnosť, že z Poľska sa zatiaľ veľké objemy plynu nedajú dovážať, lebo sú tam kapacity na LNG termináloch dlhodobo predané. „Sú možné prípadne len výmeny (swapy) krátkych a malých objemov,“ dodáva.