Z dát je vidieť, že dlhodobý podiel Ruska na dovoze ropy a ropných produktov do krajín strednej Európy CEE-6 (Slovensko, Česko, Poľsko, Maďarsko, Rumunsko, Bulharsko) sa pohyboval okolo 53 percent. „V minulom roku sa vplyvom zavedenia sankcií po ruskej invázii na Ukrajinu tento podiel znížil na 40 percent a v prvom štvrťroku tohto roka dokonca iba na 21 percent,“ píšu vo svojej správe.
Čítajte viac Najskôr bola zbraňou ropa, teraz je plyn. Rútime sa do ďalšej závislosti od vzácnych kovov, varujú firmy
Ako ďalej upozorňujú, tak niektoré krajiny sú pripravené na odvrátenie sa od ruskej ropy lepšie ako iné: zatiaľ čo Poľsko, Bulharsko a Rumunsko sú flexibilnejšie vďaka prístupu k moru, Česko, Slovensko a Maďarsko sa zatiaľ úplne prispôsobiť nedokázali. S cieľom ochrániť práve tieto krajiny pred energetickou krízou EÚ nerozšírila svoje embargo na dovoz ruskej ropy ropovodmi.
Podobná situácia je aj s dovozom ruského plynu, ktorý do ekonomík CEE-6 poklesol o 67 percent. Na celkovej spotrebe primárnej energie v Poľsku, Česku a Rumunsku sa v roku 2022 podieľal iba jedným percenom a v Bulharsku 7 percentami. Tieto podiely sa v skutočnosti v Poľsku a Bulharsku znížili na nulu po tom, čo Rusko v apríli 2022 zastavilo dodávky plynu do týchto dvoch krajín.
Významný podiel dovozu ruského plynu na celkovej spotrebe primárnej energie zostal v Maďarsku (20 %) a na Slovensku (13 %), čo tieto krajiny vystavuje trochu vyššiemu riziku nedostatku energie, ak by dodávky z Ruska boli prerušené. Napriek tomu boli zásobníky plynu v krajinách strednej a východnej Európy v prvej polovici roku 2023 naplnené oveľa viac ako v predchádzajúcich rokoch.