Pandémia, Putinova vojna na Ukrajine či energetická kríza. Tri ťažké krízy mali dosah aj na kapitánov priemyslu.
Tí sa stretli na konferencii TA3 s názvom Podnikanie a priemysel spoločne s ministrom hospodárstva Petrom Dovhunom, aby načrtli svoj pohľad na vec a podarilo sa im spoločne nájsť riešenia ich problémov.
Denník Pravda sa pozrel na hlavné výzvy, ktoré boli na konferencii spomenuté.
1. Pomoc s drahými energiami
Vláda ešte vlani avizovala, že pripraví a spustí schému pomoci pre veľké podniky na kompenzáciu drahých cien energií. Sľubovanej pomoci štátu na pomoc s drahými energiami sa veľké podniky na rozdiel od domácností nedočkali. Firmy doteraz nedostali peniaze zo schémy pre energeticky náročné podniky.
„Treba si otvorene povedať, že priemysel nedostal na pomoc s energiami nič,“ povedal v diskusnom paneli Alexej Beljajev, prezident Asociácie priemyselných zväzov a dopravy. Na sanovanie vysokých faktúr za energie museli veľkí priemyselníci podľa neho použiť vlastné zdroje, ktoré mohli radšej využiť na inovácie. Poukázal tiež na skutočnosť, že Nemci či Česi investovali do pomoci pre veľké firmy ohromné finančné zdroje. Poňali to opačne a finančné injekcie smerovali viac do priemyselnej výroby.
Čítajte viac Balkónové panely sa stali hitom, Slováci naskočili na nákupný ošiaľ. Odborníci varujú
Na nedodržaný sľub z minulosti zareagoval aj minister hospodárstva, podľa ktorého sa o schéme pomoci pre veľké podniky rozhodne v lete. „Platí prísľub, že do leta dáme odpoveď na to, ako má vláda splniť svoj sľub,“ vyhlásil Dovhun. Štát veľkým firmám pomohol napríklad formou zastropovania taríf či zmenami v kontroverznom envirofonde.
2. Zelenší priemysel a doprava
Zastavenie vypúšťania škodlivých emisií do ovzdušia bude jednou z hlavných výziev pre priemysel a dopravu. Cieľom je, aby bol do roku 2050 starý kontinent uhlíkovo neutrálny. Rovnaký cieľ má napríklad aj automobilový priemysel. Prezident Zväzu automobilového priemyslu SR Alexander Matušek poukázal na to, že už nebude rozhodovať len cena a kvalita, ale aj udržateľnosť. To podľa neho musí byť v stratégii každej firmy. S tým úzko súvisí aj konkurencieschopnosť. „Musíme mať rovnaké podmienky ako naši konkurenti. Ak nebudeme konkurencieschopní, neposkytneme rovnakú kvalitu,“ vysvetlil.
Na jednej strane chceme byť zelení, ale také železnice, ktoré sú vo svojej podstate elektromobilita, máme v stave klinickej smrti. Upozornil na to Ján Biznár, prezident Asociácie železničných dopravcov Slovenska. „Ministerstvo životného prostredia sa stará o medvede, ale taký rozvoj železnice ich nezaujíma,“ povedal na margo stavu železníc. „Hovoríme o dekarbonizácii, ale ideme opačne,“ vysvetľuje. „Ak máte pocit, že sa diaľnice stavajú pomaly, tak sa choďte pozrieť, ako sa stavajú či rekonštruujú železnice,“ dodal. Upozornil tiež na to, že na železniciach neexistuje žiadne zastropovanie cien energií. Nemajú podľa neho pevnú cenyu energií.
Šéf rezortu hospodárstva tvrdí, že chcú pripraviť rozumný plán na dekarbonizáciu priemyslu, ktorý by mal zahŕňať aj energetickú transformáciu. Vyčíslia v ňom aj finančný dosah pre firmy.
3. Firmám chýbajú ľudia
Slovensko dlhodobo trpí nedostatkom talentov a za rohom je demografická kríza. Šikovní mladí ľudia utekajú za hranice a populácia starne. Podľa generálneho sekretára Asociácie priemyselných zväzov a dopravy Andreja Lasza je demografia jednoduchá matematika a do roku 2040 bude chýbať 240-tisíc ľudí na trhu práce. V tomto roku podľa neho nastane zlom a pokles pracovníkov bude ešte výraznejší.
„V súčasnosti máme troch pracujúcich na jedného dôchodcu. V 2050 to bude 1,41 pracujúceho na jedného dôchodcu,“ poukázal na prepočty Lasz. Trpieť budú tiež dva drahé systémy, konkrétne ten dôchodkový a zdravotný, ktoré bude problém ufinancovať. Riešením je podľa neho lákanie Slovákov naspäť či potreba dovozu kvalifikovanej sily zo zahraničia.
Čítajte viac Plán na rozbeh elektromobility: Peniaze na nákup auta sú späť, spaľovákom hrozí rýchlostný limit
Súhlasí s ním aj Alexej Beljajev, podľa ktorého budeme potrebovať riadenú imigráciu, či sa nám to páči, alebo nie. Treba sa podľa neho pripraviť na to, že tu vznikne trochu multikultúrna spoločnosť. O tom, že budeme musieť lákať pracovníkov zo zahraničia, hovoril aj minister hospodárstva. Znižovanie záťaže ľudí cez digitalizáciu a inovácie uvoľní podľa neho tlak na nedostatok pracovníkov.
4. Dôraz na udržateľnosť
Priemyselné odpady je potrebné lepšie využívať. V ich znižovaní, recyklácii či spaľovaní má Slovensko nedostatky. Alexander Matušek poukazuje na to, že odpad v automobilovom priemysle rastie. Ten tvorí až 12 percent hrubého domáceho produktu na Slovensku a s príchodom piatej automobilky Volva to bude ešte viac. Aj výroba auta za sebou zanecháva čoraz viac odpadov. Za päť rokov sa zvýšil podiel odpadov z výroby vozidla zo 170 gramov na 17 kilogramov. „Odpadávajú nám podniky na zhodnotenie priemyselných odpadov,“ vysvetľuje.
Šéf Zväzu odpadového priemyslu Ján Chovanec načrtol, že na Slovensku ročne vyprodukujeme až 13 miliónov ton odpadov, z čoho je až 12 miliónov ton priemyselný odpad. Ten sa na rozdiel od komunálneho odpadu veľmi nerieši. Z celkového počtu odpadu sa 40 percent recykluje, 20 percent sa skládkuje a len 4 percentá sa energeticky zhodnocujú. Podľa neho tu máme miliardový dlh v odpadovom sektore a mali by sme na to lepšie využívať aj európske zdroje.