OPEC a ďalší producenti na čele s Ruskom odložili začiatok formálnych rokovaní vo Viedni o najmenej tri a pol hodiny. Dôvodom boli nezhody v otázke stanovenia produkčných základní, podľa ktorých sa určuje rozsah ťažobných kvót a škrtov. TASR o tom informuje na základe správy agentúry Reuters, ktorá sa odvolala na zdroje oboznámené s problematikou.
Čítajte viac Najskôr plyn, potom ropa. Slovensko dáva zbohom už aj ruskému jadrovému palivu
Najvplyvnejší členovia OPEC a najväčší producenti z oblasti Perzského zálivu na čele so Saudskou Arábiou sa snažili presvedčiť africké krajiny s nedostatočnou produkciou, ako sú Nigéria a Angola, aby si stanovili realistickejšie ciele. Tieto rozhovory sa podľa jedného zo zdrojov ukazujú ako náročné. Spojené arabské emiráty sa medzitým usilovali o zvýšenie produkčnej základne, ktorá by odrážala ich rastúcu ťažobnú kapacitu.
Takzvaná aliancia OPEC+ zodpovedá za približne 40 % celosvetovej ťažby ropy a 60 % dodávok na globálne trhy.
V reakcii na zhoršené vyhliadky globálnej ekonomiky sa v apríli niekoľko členov OPEC+ dohodlo na dobrovoľnom obmedzení produkcie s účinnosťou od mája od konca roka 2023. polu so skoršou redukciou dohodnutou začiatkom októbra minulého roka to znamenalo zníženie ťažby o 3,66 milióna barelov denne (1 barel = 159 litrov) alebo 4 % globálnej spotreby.
Štyri zdroje oboznámené s rokovaniami pre Reuters uviedli, že v rámci nedeľňajšieho zasadnutia sa diskutovalo aj dodatočnom znížení produkcie. Nové škrty nad rámec už existujúcich by mohli predstavovať 1 milión barelov denne.
Aprílové oznámenie o dobrovoľnom obmedzení ťažby pomohli dočasne zvýšiť ceny o približne 9 USD na 87 USD (79,9 eura) za barel. Pod tlakom obáv o vývoj globálneho dopytu však ceny rýchlo ustúpili. Referenčný kontrakt na Brent sa v piatok ustálil na úrovni 76 USD za barel.