Navštívili sme starší model veternej turbíny, ktorý dokáže vyrobiť ročne elektrinu zhruba pre tisíc domácností. Aj keď stojíme v tesnej blízkosti elektrárne, takmer ju nie je počuť. Hneď prvý mýtus o hlučnosti veternej elektrárne bol tak prekonaný.
Vrchol elektrárne dosahuje 60 metrov. V Európe je len niekoľko veterných turbín, kde sa dá dostať až na samotný vrchol. Umožňuje to točité schodisko skoro s 280 schodmi, ktoré je v samotnom vnútri elektrárne. Kvôli bezpečnosti dostávame požiarne masky a vyrážame smerom nahor. Lopatky menšieho veterného zdroja merali 35 metrov. V súčasnosti sú na svete aj také, ktoré majú dĺžku lopatiek 80 metrov a šplhajú až do výšky Eiffelovej veže, teda 300 metrov.
Na vrchol 60-metrovej turbíny vedie schodisko so skoro 280 schodmi.
V princípe platí, že čím väčšiu plochu lopatky zaberú, tým viac energie z vetra dokáže turbína vyrobiť. „Táto menšia elektráreň vyrobí štyri milióny kilowatthodín, čo je spotreba pre 1¤500 až 2¤000 rakúskych domácností,“ hovorí Gottfried Pschill zo spoločnosti Energiepark Bruck/Leitha. Kedysi tu bolo len päť veterných zdrojov, ktoré pokryli spotrebu pre všetkých 9¤000 obyvateľov mestečka. Teraz už v okolí stoja desiatky zariadení.
Miestnym obyvateľom prináša veterný park peniaze navyše do obecného rozpočtu. Veterný park obkolesujú polia a farmári využívajú spevnené cesty, ktoré prepájajú elektrárne. Aj na tomto príklade je vidieť, že ich spolunažívanie je možné bez problémov. „Idea je znižovať podiel na fosílnych zdrojoch, lebo tie peniaze odchádzajú do Ruska či Saudskej Arábie. Takto ostávajú u nás doma v regióne,“ pokračuje Gottfried Pschill. Dodáva, že obce takto dostávajú priamo peniaze z veterného parku.
Vietor namiesto jadra
Rakúsko sa v minulosti zameralo na energiu z vetra, čo vidno hneď po prekročení hraníc. Polia sú posiate stovkami veterných turbín. V roku 2021 pochádzalo v Rakúsku z vetra až 11 percent z celkovej vyrobenej elektriny. Rakúsko už dlhodobo odmieta jadrovú energiu. Svoj energetický mix preto postavilo na obnoviteľných zdrojoch.
Technologický pokrok išiel dopredu. Staršia, až 20-ročná veterná elektráreň so starými technológiami, dokáže stále vyrobiť elektrinu zhruba pre 800 domácností. Tie súčasné zariadenia s modernými technológiami dokážu vyrobiť až päťnásobne viac elektriny, teda zhruba pre 3¤500 až 4¤000 domácností, tvrdí Michael Hanneschläger, konateľ spoločnosti Energiepark Bruck/Leitha.
Pred 15 rokmi bola v Rakúsku diskusia, či ísť cestou obnoviteľných zdrojov energie. Padlo rozhodnutie, že sa pôjde touto cestou, opisuje začiatky veternej energie v krajine Otto Auer, starosta obce Höflein a poslanec Krajinského parlamentu Dolné Rakúsko. „Udržateľnosť začína prenikať aj do ekonomiky,“ hovorí. Významná časť investorov už aktívne hľadá tento typ lokálnej výroby obnoviteľných zdrojov energie. Príkladom je miliardová investícia farmaceutickej spoločnosti, ktorá chystá projekt v blízkosti obce. Prinesie 800 pracovných miest. Jeden z dôvodov, prečo si vybrali túto lokalitu, bol, že majú priame napojenie na veterný park.
Takéto požiadavky od investorov zrejme budú v nasledujúcom období pribúdať. Aj exminister hospodárstva Karel Hirman v rozhovore pre denník Pravda povedal, že jeden investor mal podobnú požiadavku aj na Slovensku. „Stále rokujeme s výrobcami batérií. Jeden z nich požaduje, aby elektrina na výrobu bola striktne zelená. Nemôže byť ani z jadrovej energie. Sú aj takéto požiadavky,“ opísal požiadavku investora.
Vietor na Slovensku brzdia procesy
Dajú sa rýchlo postaviť, sú lacné, nezaberajú veľa miesta a sú šetrné k životnému prostrediu. To sú hlavné výhody veterných turbín. Prečo u našich západných susedov vyrástli ako huby po daždi a aké sú hlavné prekážky na Slovensku? Výstavbu veterných zdrojov na Slovensku brzdia dlhé povoľovacie procesy.
V súčasnosti čerpá Slovensko z vetra len minimum elektrickej energie. Potenciál na Slovensku je pritom veľký. Vlani sme mali na Slovensku inštalovanú kapacitu veterných turbín len na úrovni tri megawatty (MW). To je len päť veľmi malých veterných turbín na celom našom území. Do roku 2030 treba mať podľa národného cieľa kapacitu 500 MW a o dvadsať rokov neskôr dokonca 1 500 MW. To je 170– až 500-násobné zvýšenie.
Na Slovensku od roku 2009 nebolo možné pripájať veterné elektrárne do elektrizačnej sústavy. Nebola dostatočná kapacita, opisuje prvý problém pre budovanie veterných zdrojov Ján Lacko, člen výkonného výboru Slovenskej asociácie fotovoltického priemyslu a OZE. Druhou prekážkou sú dlhé povoľovacie procesy. Tie sa počítajú v rokoch. „Je preto ťažké aj pre samotných investorov plánovať svoje aktivity v oblasti výstavby veterných elektrární,“ tvrdí pre Pravdu.
Elektrina môže byť o tretinu lacnejšia
Viac elektriny z veternej a zo solárnej energie by znížilo priemerné ceny elektriny takmer o tretinu, ukazuje štúdia spoločnosti Ember. Krajiny strednej Európy nevyužívajú dostatočne svoj potenciál na rozvoj tohto zdroja energie. Súčasné ciele v oblasti obnoviteľných zdrojov energie vo väčšine krajín strednej a východnej Európy sú však výrazne pod priemerom EÚ. Ak sa zvýšia investície do obnoviteľných zdrojov, elektrina môže byť lacnejšia.
Podľa výpočtov spoločnosti Ember sa môže v našom regióne vytvoriť prebytok lacnej zelenej elektriny. Viac energie z vetra či zo slnka by znížilo priemerné ceny elektriny o 29 percent v porovnaní so súčasným scenárom. Ceny elektrickej energie v strednej a vo východnej Európe by klesli pod priemer EÚ, čím by sa región stal atraktívnejším pre nové investície.
„Slovensko by sa malo v prvom rade zamerať na ambicióznejšie ciele v oblasti OZE. V solárnej energii je väčší potenciál, ako sa v súčasnosti vyvíja. Navyše, povoľovacie procesy nie sú dostatočne flexibilné a rýchle, čo brzdí celý proces nasadzovania obnoviteľných zdrojov,“ upozorňuje Alžbeta Gavalcová zo Slovenskej spoločnosti pre zahraničnú politiku.