Ruský export ropy sa minulý mesiac zvýšil o 50.000 barelov (1 barel = 159 litrov) denne na 8,3 milióna barelov/deň. Podľa IEA Moskva tak úplne nesplnila svoju hrozbu, že prudko zníži produkciu.
„Rusko v skutočnosti môže zvyšovať objemy, aby nahradilo stratené príjmy,“ uviedla IEA vo svojej mesačnej správe o trhu s ropou.
Príjmy Moskvy z vývozu ropy v apríli 2023 vzrástli medzimesačne o 1,7 miliardy USD na 15 miliárd USD, ale boli o 27 % nižšie ako v rovnakom mesiaci 2022. Daňové príjmy Ruska z jeho ropného a plynárenského sektora sa medziročne znížili o 64 %, dodala agentúra.
Čítajte viac Dovážali do Španielska lode ruskú ropu cez Maroko?
Skupina G7 (siedmich najbohatších ekonomík sveta) a Austrália stanovili cenové stropy pre ruskú ropu a ropné produkty v koordinácii s Európskou úniou (EÚ) v snahe obmedziť kľúčový zdroj financovania ruskej vojny na Ukrajine.
Moskva následne pohrozila, že zastaví export do krajín a spoločností, ktoré dodržiavajú cenové stropy. A oznámila zníženie ťažby o 500.000 barelov ropy denne. Aj jej spojenci v skupine najväčších svetových producentov ropy OPEC+, vrátane Saudskej Arábie, sa dohodli na znížení ťažby.
IEA uviedla, že ťažba ruskej ropy sa v apríli udržala „v podstate stabilná“.
„Zdá sa, že Rusko nemá problém nájsť ochotných kupcov pre svoju ropu a ropné produkty, často na úkor ostatných členov OPEC+ na dvojúrovňovom trhu, ktorý sa objavil po nadobudnutí platnosti sankcií,“ uviedla IEA.
Podľa agentúry takmer 80 % ruského exportu ropy smeruje do Číny a Indie. Očakáva sa tiež, že ukončenie takmer trojročných obmedzení spojených s pandémiou ochorenia COVID-19 v Číne, dvihne svetový dopyt po rope v tejto krajine. IEA už zvýšila svoju predpoveď dopytu o 2,2 milióna barelov denne na priemerných 102 miliónov barelov/deň.
„Zotavovanie čínskeho dopytu naďalej prekračuje očakávania, pričom krajina v marci vytvorila historický rekord na úrovni 16 miliónov barelov/deň,“ dodala IEA.