VIDEO: Šéf Slovnaftu Világi očakáva ťažké časy: Sme v tom sami.
Výška je však viac než dvojnásobná, ako navrhovala Európska komisia, tvrdí nespokojný Slovnaft. Generálny riaditeľ rafinérie Oszkár Világi na utorkovom stretnutí s novinármi upozornil, že zdanenie tohtoročných ziskov bude ešte výraznejšie, keďže si nebudú môcť solidárny príspevok zarátať v tomto roku do daňového základu. Čo v preklade znamená, že aktuálny zisk musia zdaniť v plnej výške a príspevok môžu odrátať až v budúcom roku. Slovnaft by tak mal prísť o 91 percent zisku.
Čítajte viac Prichádza embargo a strop na ruskú ropu. Čo to spraví s cenami benzínu a nafty?„Navrhovaný solidárny príspevok, nie je primeraný ani spravodlivý,“ tvrdí Világi. Pripomenul to, že už dnes musia vynakladať veľké peniaze na to, aby sa prenastavili z ruskej ropy aj na iné ropné zmesi. „Musíme investovať na to, aby sme mohli zásobovať slovenský, český trh, a potom okolité štáty," upozornil Világi. Riešenie solidárneho príspevku by podľa neho bola jeho výška na úrovni navrhovanej Európskej únie, a to medzi 34 a 40 percentami.
Obdobie vyššieho zdanenia bude trvať dvanásť bezprostredne po sebe nasledujúcich kalendárnych mesiacov nasledujúcich po zdaňovacom období dane z príjmov prispievateľa, ktoré začína v kalendárnom roku 2022 a za každé zdaňovacie obdobie prispievateľa, ktoré začína v kalendárnom roku 2023.
Slovnaft zásadne nesúhlasí
Spoločnosť rozhodnutie vlády berie na vedomie, no viac ako dvojnásobné zvýšenie sadzby oproti odporúčaniu Rady Európskej komisie, ktoré je na úrovni 33 %, však vníma ako diskriminačné a vysoko znevýhodňujúce v konkurenčnom prostredí. „Zaistenie energetickej bezpečnosti Slovenska aj stredoeurópskeho regiónu si vyžaduje investície rádovo v stovkách miliónov eur, pričom takto navrhnutý solidárny príspevok môže investície spoločnosti výrazne oklieštiť," zdôraznila spoločnosť.
Slovnaft tiež hovorí, že nikto zo zástupcov vlády si nenašiel čas rokovať s jedným z najväčších prispievateľov do štátneho rozpočtu a konzultovať tak zásadnú vec.
V najbližšom období v spoločnosti predpokladajú investície do výroby a skladovaní ropy vo výške niekoľko sto miliónov eur, ktoré si vyžiada embargo na ruskú ropu a jej nahradenie inými dodávateľmi.
Okrem aktuálnych investičných zámerov vyvolaných zákazom vývozu produktov vyrobených z ruskej ropy sa musí rafinéria vyrovnať aj s plánmi EÚ na pokles emisií. Slovnaft podľa jeho výkonného riaditeľa Mareka Senkoviča plánuje napríklad prechod na výrobu zeleného vodíka potrebného pre technológie. Nahradenie výroby aktuálnej vodíka zo zemného plynu výrobou v elektrolyzéroch napájaných z fotovoltických elektrární by si malo vyžiadať spolu približne miliardu eur.
Riešenie solidárneho príspevku by podľa Világiho bola jeho výška na úrovni navrhovanej Európskej únie, a to medzi 34 a 40 percentami. „My sme ochotní solidárny príspevok doplniť aj záväzkom že budeme investovať,“ dodal s tým, že pôvodne sľúbenú pomoc štátu s investíciami vynútenými embargom nedostali.
Znárodnenie zisku
Je sadzba uvalená na Slovnaft spravodlivá? V okolitých štátoch sa sumy pohybujú v rapídne nižších číslach. Analytik pre Finlord Boris Tomčia hovorí, že je krutá a nespravodlivá. „Ak koncern MOL zažaluje Slovensko v medzinárodnej arbitráži, tak to nebude prekvapujúce,“ uviedol. Vysvetľuje, že rafinéria musí zároveň investovať do modernizácie zariadení, aby mohla spracovávať inú ropu, ako z Ruska. Keď vláda zoberie väčšinu zisku na dani, tak spoločnosť nemusí mať na to dostatok peňazí.
S podobným názorom sa zhoduje aj Jozef Badida, analytik portálu energieprevas.sk. „Na jednej strane pomyselných váh máme nárast príjmov spojených so spracovaním ruskej ropy a na druhej strane je potreba investícií do úprav technológií rafinérie za účelom efektívneho spracovania alternatívnych druhov ropy,“ uviedol. S tým, že skutočne by bolo vhodné poznať viac dát a rovnako aj účel použitia vybraných prostriedkov. Tiež by dávalo podľa neho zmysel účelovo viazať nadmerné zisky na zvýšenie energetickej bezpečnosti Slovenska, napríklad nevyhnutnou úpravou rafinérie či zabezpečením dostatočných kapacít potrebných na uskladnenie minimálnych 90-dňových zásob ropy a ropných produktov.“
„Považujeme to za znárodnenie časti zisku obchodnej spoločnosti,“ vyjadril sa Ondrej Matej z Inštitútu pre dopravu a hospodárstvo. S tým, že podľa neho vzniká precedens pre budúce vlády, ktoré ako tvrdí môžu takýmto spôsobom môžu kedykoľvek v prípade núdze znárodniť zisk obchodnej spoločnosti. Zisk by mal predovšetkým obchodnej spoločnosti slúžiť na investície, umorenie strát z minulosti alebo vytvorenie rezervy. „V prípade Slovnaftu ide predovšetkým o nutnosť zisk investovať do nových obnoviteľných technológií. Inak nám hrozí odchod aj tejto spoločnosti zo Slovenska respektíve jej krach,“ predpokladá Matej.
V inštitúte chápu, že vláda hľadá finančné zdroje, no zároveň odmietajú, aby to realizovali zdaňovaním zisku, ktoré je podľa nič nesystémovým riešením z viacerých dôvodom. Uviedli tri. Prvým je dvojnásobné zdanenie, ako druhé uvádzajú zníženie konkurencieschopnosti Slovenska a v neposlednom rade to motivuje firmy do budúcna optimalizovať základ za účelom znížiť daňový základ za účelom znížiť si zisk.
Čítajte viac Diskusiu s ministrom Hirmanom prerušili aktivisti Greenpeace. Ukázali, ako chcú riešiť energokrízuAvšak zavedená daň podľa analytika Andreja Lednára z Prvej energetickej je na jednej strane vysoká, na druhej je potrebné prihliadnuť na spôsob, akým boli zdaňované zisky dosiahnuté. „Je škoda, že ministerstvo financií nezasiahlo skôr proti nadmerným výnosom Slovnaftu. Už pri hospodárskych výsledkoch skupiny Mol, ktorá vlastní aj Slovnaft, bolo jasné, že situácia na trhu im vyhovuje,“ dodal Lednár.
Hirman si za tým stojí
Situácia nevyzerá pre Slovnaft až tak zle ako uvádzajú. Výška sadzby solidárneho príspevku, ktorý má odviesť do štátneho rozpočtu zo zvýšeného zisku rafinéria Slovnaft, zohľadňuje výnimku na dovoz ruskej ropy vyrokovanú vládou, uviedol v utorok minister hospodárstva Karel Hirman.
„Rozumiem sadzbe, ktorú táto vláda, ktorej som člen navrhuje, pretože ostatné krajiny nemajú výnimky zo sankcií na dovoz ruskej ropy,“ povedal Hirman. Návrh vychádza z nariadenia Rady (EÚ), no navrhovaná výška odvodu je v rámci EÚ jedna z najvyšších a dvojnásobná oproti odporúčanej.
Slovnaft tak podľa Hirmana odoberá ruskú ropu, ktorej cena je výrazne nižšia, ako cena referenčnej ropy Brent, a to na základe vládou vyrokovanej výnimky. Minister dodal, že je preto spravodlivé, aby sa rafinéria s neočakávaným ziskom podelila.